Vystupujem v Kubíne, kde sa vláčiky míňajú na svojej jednokoľajke. Ten môj sa pomaly ale veselo (pískajúc si a vŕzgajúc) pohýňa ďalej smerom na Trstenú. Celá trasa z Kraľovian trvá neuveriteľné 2 hodiny. Ešteže náladu zlepšuje skupinka Čechov. Popíjajú borovičku a híkajú nad krásou okolitých vrchov.
Pohľad na Osobitú
Príroda bola k Orave vskutku veľkorysá. Na ploche 1661 km2 jej nadelila hneď dva národné parky (kúsok z Tatranského (už od roka 1948!) na východe a kúsok z Malej Fatry (od 1988) na západe) a jednu chránenú krajinnú oblasť – Horná Orava (od roku 1979). Medzi jej najznámejšie vrchy patria Babia hora (1725 m.n.m.) a Pilsko (1557 m.n.m.). Ozdobou Malej Fatry sú také známe vrchy ako Chleb alebo Rozsutec, tie sa však už ťahajú smerom k Terchovej v žilinskom regióne. Známymi sú výstupy na Choč nad Kubínom.Tatranskú časť Oravy netreba hádam nikomu predstavovať – je známa skôr ako Roháče – západné Tatry. Okrem krásnych hrebeňoviek – napríklad cez Baníkov, Tri kopy, Smutné sedlo a Ostrý Roháč – je možné sa pokochať nádherou štyroch roháčskych plies či prespať na Žiarskej chate alebo na Zverovke. Tá je známa aj ako lyžiarske stredisko. O podmienky na lyžovanie nie je na Orave núdza. Asi najznámejším strediskom je momentálne Kubínska Hoľa s takmer 3-kilometrovou zjazdovkou, avšak lyžovať sa dá prakticky v každej druhej dedine (Oravská Lesná, Habovka, Zuberec, Zákamenné, Milotín, Janovky...).
Volovec a Ostrý Roháč
Počas letnej sezóny je veľkým ťahákom najmä Oravská priehrada dotýkajúca sa Námestova (je vlastne jeho hranicou), o čom svedčí aj výstavba viacerých hotelov, kde nie je neobvyklé počuť ruských či nemeckých návštevníkov. V jej strede sa vyníma Slanický ostrov s exponátmi ľudového umenia priamo v prírode. Po obnovení je ďalším turistami okupovaným miestom aj termálne kúpalisko v Oraviciach, ktoré sa dá využiť v každom ročnom období.
Oravský hrad
Nebola by to Orava bez majestátneho hradu čnejúceho sa na 112 metrov vysokom brale nad Oravským Podzámkom a hladinou rieky Orava. Jedného z najkrajších na Slovensku, známeho už v roku 1267 (prvá písomná zmienka). Bol majetkom rodu Thurzovcov a neskôr Zichyovcov.
Miestom, ktoré si nesmiete nechať ujsť, je Skanzen oravkej dediny 3 km od Zuberca na poľane Brestová. Oblopený Sivým vrchom, Brestovou, Osobitou a masívom Mnícha nadobúda neopakovateľnú atmosféru oravskej dediny. Tú dotvárajú domy (so svojim interiérom a náradím) z rôznych kútov regiónu, tematicky rozdelené do piatich častí. Skanzen začali budovať v roku 1967 a od roku 1975 je sprístupnený pre verejnosť.
Zábery zo Skanzenu oravskej dediny
Keďže Orava je aj rodiskom velikána slovenskej literatúry Pavla Országa Hviezdoslava (* 1849 vo Vyšnom Kubíne), nemenej zaujímavými sú aj Hviezdoslavova hájovňa na Slanej Vode (neďaleko obce Oravská Polhora) alebo básnikovo múzeum v Dolnom Kubíne. Pri jeho návšteve nám asi 80-ročná pani so zápalom rozprávala o živote tohto velikána Oravy. Svoje rozprávanie miestami prerušovala nadšenými úryvkami z Krvavých sonetov. Atmosféra na pohľadanie! Neveril by som, že človek si môže zaľúbiť umenie takýmto spôsobom. Pri Hviezdoslavovi je to možné. V hájovni to dýcha lyricko-epickou Hájnikovou ženou, ktorú tu sám majster písal počas svojho pobytu. Slávnymi rodákmi z Oravy sú aj Martin Hattala, biskup Ján Vojtaššák, Milan Čič alebo mediálne známy ex-tréner slovenskej reprezentácie Dušan Galis.
Hviezdoslavova hájovňa
V súčasnosti má Orava 3 okresné mestá – Dolný Kubín, Tvrdošín a Námestovo, ktoré je najsevernejším okresom. Územie Oravy patrí do žilinského VÚC. Regiónom preteká rieka Orava, ktorej dva poľské prítoky tvoria Biela a Čierna Orava. V celom regióne sa nachádza 77 obcí s viac ako 120-tisíc obyvateľmi. Práve tí najviac pociťujú sťažené pracovné podmienky alebo nedostatok pracovných príležitostí. Po páde socializmu pomaly upadali kedysi bašty slovenskej ekonomiky ako Tesla Orava alebo iný závod v Nižnej. Čo-to zostalo, ale mnohí Oraváci musia cestovať za prácou či už do Česka alebo na juhozápad Slovenska. Najväčším zamestnávateľom sa v posledných rokoch stal Punch Námestovo v spolupráci s LG.
Dolný Kubín
Veľkým problémom je najmä spojenie (aj keď popri SAD-ke premáva viacero malých súkromných dopravcov), práca a podnebie, avšak veľkou devízou kraja na severe Slovenska je jeho krásna príroda, turizmus a dobrosrdeční ľudia. Závisí len na nich ako sa so šancou od Matky prírody popasujú.
Verím, že vás aspoň trochu zaujal môj prvý sprievodca po našom malebnom Slovensku a ak ste sa rozhodli región Oravy navštíviť, tak splnil svoj účel. Lebo ako sa hovorí: „Lepšie raz vidieť ako stokrát počuť.“
Vyšný Kubín
Šťastnú cestu a veľa krásnych zážitkov!
Foto z Roháčov – september 2006:
http://pivacek.blog.sme.sk/c/62939/Rohace-hory-kde-si-dusa-oddychne.html
Linky na zaujímavé informácie:
