Prvýkrát som zavítal do „Medžu" v lete 2008 na tzv. mládežnícky festival (Mladifest), ktorý navštívi každý rok 30 tisíc ľudí. Prekvapila ma tá radosť na každom kroku, obrovské horúčavy (45C v tieni), bohatý program a v neposlednom rade obrovské rady ľudí pokojne čakajúcich na spoveď. Mladí, starí, černosi, Kórejci, Brazílčania... hotový Babylon avšak všetci zjednotení v snahe obrátiť sa, začať nový, lepší život.
Ako sa to začalo?
O necelý rok sme sa vrátili v máji mimo sezónu, viac som si začal všímať veci okolo. Ako sa vlastne začalo jedno z najspektakulárnejších zjavení 20. storočia?
Písal sa 24. jún 1981, keď šesť mladých ľudí, vlastne ešte detí (Ivanka Ivanković, Mirjana Dragićević, Vicka Ivanković, Ivan Dragićević, Ivan Ivanković a Milka Pavlović) - uzrelo mladú ženu s dieťaťom na kopci zvanom Crnica, niekoľko sto metrov nad miestom, ktoré sa dnes nazýva Podbrdo.
Socha Panny Márie na kopci Podbrdo
Na druhý deň, 25. júna 1981, sa štyria z nich - Ivanka Ivanković, Mirjana Dragićević, Vicka Ivanković a Ivan Dragićević - vrátili na to isté miesto a v žene spoznali Pannu Máriu. Pridali sa k nim Marija Pavlović a Jakov Čolo. Šiesti vizionári z Medžugoria, ako ich dnes poznáme.
Na štvrtý deň boli deti predvolané na policajný výsluch miestnymi komunistickými funkcionármi v mestečku Čitluk (neskôr v Mostare) a potom na psychiatrické vyšetrenia. Útrapy a prenasledovanie tým ešte len začali (zastrašovanie, zatváranie detí, hrozby), avšak chýr o zjaveniach Panny Márie sa rozniesol medzi jednoduchých ľudí a na ďalší deň ich prišlo 15.000! Naviac začali prichádzať ľudia z Európy i z iných kontinentov.
Určite prišli i mnohí „hľadači senzácií", avšak odkaz Medžugoria je veľmi prostý - Panna Mária v mnohých zjaveniach zdôrazňovala 5 bodov - kameňov, na ktorých má stáť naša viera: modlitba srdcom, Eucharistia, Sväté Písmo (Božie slovo), pôst a mesačná spoveď.
Mesačná krajina - skaly a hory
Čo na to Cirkev?
Dvaja z vizionárov (Ivan a Vicka) majú denné zjavenia doteraz. Podľa zjavení má každý z vizionárov dostať 10 tajomstiev, ktoré sa začnú napĺňať počas ich života. Cirkev je veľmi opatrná pri takýchto udalostiach a zatiaľ zjavenia skúma. Napriek tomu je známy veľmi kladný postoj pápeža Jána Pavla II. k Medžugoriu. Ak by nebol pápežom, asi by ste ho tam raz stretli. To je môj dojem. Pre mňa osobne je najväčším „dôkazom" množstvo ľudí (vyše 20 miliónov za prvých 20 rokov) prúdiacich do malej dedinky medzi horami kdesi na konci sveta v Hercegovine. A nielen ich príchod, ale aj to ako sa modlia, menia svoje životy a niektorí sa vrátia i s telesným uzdravením. Jedným z tých, ktorých „zasiahlo" toto miesto, bol Paddy zo skupiny Kelly Family, ktorý sa po návrate rozhodol vstúpiť do kláštora. Bolo zvláštne ho vidieť (na festivale v roku 2008) s nakrátko ostrihanou hlavou (isto si pamätáte husté hrivy členov skupiny J) v rehoľnom habite ako hovorí o tom, že chcel skoncovať so životom, ako bol presýtený všetkým bohatstvom a ako Boh zmenil jeho život.
Čo nájdete v Medžugorí?
Najmä pokoj a miesto pre zamyslenie sa. To vám povie každý, kto v Medžugorí bol.
A okrem toho aj miesta, ktoré vám pokoj sprostredkujú. Asi prvým, na ktoré pútnici zavítajú, je Podbrdo, kopec, na ktorom sa Panna Mária začala zjavila. Preto ho volajú aj Vrch zjavenia (Apparitions Hill). Podobne ako v iných chorvátskych pohoriach tiež je pokrytý skalami kam oko dovidí s charakteristickou červenou zeminou. Lemujú ho bronzové tabule s výjavmi z ružencových tajomstiev. Tie vás privedú až k soche Panne Márie, ktorá sa teší veľkej úcte. Ako som stál obďaleč, počul som ako sprievodkyňa vysvetľuje jej pôvod americkým pútnikom. Raz prišla rodina z Kórei, muž budhista, žena kresťanka a ťažko chorý syn. Žena každý deň vyšla na Križevac, vrch lemovanými zastaveniami krížovej cesty prednášajúc svoj žiaľ Bohu. Muž sa často na to hneval. V posledný deň sa syn uzdravil. Muž konvertoval a po návrate domov poslal peniaze na postavenie sochy, ktorá dnes stojí na Podbrde.
Ďalším je Krížový vrch - Križevac s obrovským krížom na vrchole (má takmer 9 metrov), ktorý miestni postavili v roku 1933 ako výročie roku 33 (približný rok ukrižovania Ježiša Krista). Samotný kopec má výšku 525 m.n.m. a je ako Podbrdo pokrytý veľkými skalami, lemovaný 14 zastaveniami krížovej cesty. Na Veľký piatok tam bol poriadny nával. Taliančina, čestina, angličtina, nemčina... to všetko sme mohli počuť. Ľudia prídu na kopec a sadnú si na malý múrik okolo kríža a ticho sa modlia. Na mohutnom podstavci kríža môžete čítať prosby z celého sveta vyryté do omietky. Nájdu sa aj fotografie, ružence (ktorých tu je asi najviac na svete na meter štvorcový), detské tenisky, cumlík a iné veci. Krásny výhľad ešte viac umocňuje majestátnosť Križevca.
Mohutný kríž na Križevci
24. novembra 2000 pri zostupovaní z tejto hory zomrel známy františkán Fra Slavko Barbarić, ktorý svojimi knihami neúnavne písal o zjaveniach a veľmi dával dôraz práve na modlitbu. Jeho kniha Modli sa srdcom sa stala legendárnou v mnohých jazykoch. Na prvé výročie Slavkovej smrti tu vybudovali malý pamätník. Je mi ľúto, že som ho už nestretol.
Pamätník Slavka Barbariča sa vynára z okolitých skál
Kostol svätého Jakuba je v centre Medžugoria a pôvodne bol obkopený vinicami. Bol dostavaný v roku 1969 a nikto nemohol tušiť, že relatívne veľký kostol bude raz veľmi malým, aby pojal toľké množstvo pútnikov. Preto vznikol areál okolo kostola.
Kostol sv. Jakuba z roku 1969
Mne osobne sa veľmi páčia malé kaplnky s tajomstvami Ruženca svetla, ktoré sú vytvorené farebnou mozaikou. Kaplnky vás privedú až k soche Vzkrieseného Krista, ktorá sa stala veľmi uctievanou, kvôli úkazu, ktorý si nikto nevie vysvetliť. Z veľkej sochy v oblasti kolena vyteká aj v najväčšom suchu tekutina, ktorú mnohí utierajú, iní sa chcú aspoň dotknúť.
Socha Krista, ktorého sa dotýkajú mnohí pútnici
Veľmi povzbudivou môže byť aj návšteva medžugorskej komunity Cenacolo, ktorá sa skladá z bývalých narkomanov a závislých ľudí, ktorí sa prácou a spoločným životom snažia vrátiť naspäť do spoločnosti. Komunita, ktorá bola založená talianskou rehoľníčkou sr. Elvírou a je rozšírená po celom sveta, je známa svojou náročnou prácou, modlitbou a svojou úspešnosťou pri návrate do života. Každý nový člen dostane „anjela strážcu" v podobe služobne staršieho člena, ktorý ho vedie pri ťažkej premene a všetko s ním zdieľa. Každý môže kedykoľvek odísť a predsa mnohí zostávajú.
V Medžugorí je veľa jednoduchých a pritom zaujímavých miest. Napríklad Majčino selo, areál, ktorý založil Fra Slavko pre deti postihnuté vojnou v Juhoslávii. Alebo miesto, kde vizionárka Vicka zdieľa zjavenia Panny Márie s pútnikmi, kde sa s nimi modlí.
Mária pred kostolom, v pozadí nedokončená stavba, ktorých je tu neúrekom
Bohužial dnes je v kedysi malebnej dedinke medzi horami aj veľa obchodov, stánkov so suvenírmi, reštaurácií a pribudol aj nejeden hotel.
Takto na ulici nájdete všetko
Všetko toto je však nepodstatné, miesto samo osebe nie je dôležité, dokonca ani zázraky, ktoré sa tu udiali nie sú tým najdôležitejším. Ani tekutina z Kristovho kolena, ani podanie ruky s vizionármi, ani výstup na Križevac s dieťaťom v nosiči, ani rytmické piesne z mládežníckeho festivalu...
Dôležitým je posolstvo Panny Márie, ktorá nás neúnavne v Medžugorí volá obrátiť sa k jej Synovi celým srdcom. Možno preto je toto miesto mnohým také drahé.
Viac info o Medžugorí nájdete na http://gospa.sk/
Tu je niečo o postoji Cirkvi k Medžugoriu - http://en.wikipedia.org/wiki/Catholic_Church_response_to_the_Medjugorje_apparitions
Ak radi čítate moje články, pridajte si ma na Facebooku.
