Door, pochádzate z Holandska. Akými tromi slovami by ste charakterizovala túto krajinu?
Holandsko? Sivé a upršané, veľa zábavy, priami, blonďaví ľudia a veľmi spoľahliví.
Možno aj scestovaní…
Áno, svetaznalí. Do Holandska prichádza veľa turistov, takmer každý hovorí anglicky. Holandsko je malá krajina a každý chce cestovať. My sme boli vždy cestujúci národ. Sme tiež spojení s morom, vždy sme boli plaviaci sa národ, obchodujúci po celom svete. Počula som, že ak by sme mali ambíciu kolonizovať tak agresívne ako Španieli, 80% sveta by rozprávalo po holandsky.
Existuje nejaká vtipná historka o Holanďanoch?
Sme všade. Práve som bola na dovolenke v Indii, kde sme boli v meste s holandským cintorínom. Holanďanov nájdete všade. Sú ako vírus. (smiech)
Vráťme sa k vašej kariére a osobnému životu. Je neuveriteľné, ako veľa ste precestovali. Dokonca ste ako malé dieťa žili na Karibských ostrovoch. Boli ste generálnym manažérom Heinekenu vo viacerých afrických krajinách. Ako vnímate ľudí v týchto krajinách?
Nová generácia ľudí sa zaujíma o cestovanie. Pred 20 rokmi tomu tak nebolo. Ja som sa vždy zaujímala o cestovanie. Po mojom bakalárskom štúdiu so si dala prestávku a odcestovala som na deväť mesiacov do Strednej Ameriky – Mexiko, Guatemala a Nikaragua, čo mi naozaj dalo chuť cestovať ešte viac. V Afrike som videla viac ako 25 krajín a viem čo-to o tomto kontinente. Tiež som bola v Austrálii, v Thajsku, Vietname, Laose a v Latinskej Amerike.
Keď som sa rozhodovala pre Heineken, jedným z najväčších dôvodov, okrem piva, bolo to, že išlo o medzinárodnú spoločnosť s medzinárodnym pôsobením, takže sa mi mohla naskytnúť šanca v istom čase vycestovať. To sa aj uskutočnilo. Pracovala som v Ghane, Rwande a Botswane a teraz na Slovensku. V troch veľmi rozdielnych afrických krajinách. Samozrejme veľmi rozdielnych v porovananí so Slovenskom. Mentalita je rôzna, dokonca medzi africkými krajinami.
Aké boli vaše očakávania? Niektorí ľudia by sa báli. Taktiež ste dve deti porodili v Afrike.
Áno, v malej nemocnici, bolo to vzrušujúce. Dobrou správou je, že môj manžel je lekár. Vedela som, že je tam niekto blízky s medicínskymi kompetenciami. Nebolo to veľké riziko. Vo všeobecnosti ja nie som, človek, ktorý by sa bál. Radšej vidím dobrodružstvo, mám rada zmenu. Je to tak trochu súčasť mojej DNA. V tomto ohľade som možno trochu iná ako ostatní. Našťastie som si vzala muža, ktorý ma tiež celkom dobrodružnú povahu.
Ako to berú vaše deti?
Oni to majú radi. Sú globálni občania. Naučili sa rešpektovať ostatných. Čo nemajú radi, je obdobie sťahovania, povedať dovidenia mnohým priateľom a nájsť si nových priateľov v novom prostredí. To je trochu výzva. Zmena z Ghany do Rwandy priniesla aj zmenu jazyka z angličtiny na francúzštinu. Teraz začínajú vidieť benefit.
Sme silná rodina. Môj najstarší syn študuje v Holandsku, ale stále sa nevie dočkať, kým sa stretneme a pôjdeme spolu na dovolenku. To je veľká hodnota.
Rád by som sa vás spýtal na vaše vnímanie chudoby v Afrike.
To je samozrejme masívny problém. Ja som bola vždy Expat Heinekenu a vždy som mala ľudí, ktorí pracovali pre mňa. Na druhej strane, môj manžel pracoval v nemocnici a vždy bol konfrontovaný s enormnou chudobou a s problémami s ňou súvisiacimi a taktiež sme boli v epicentre drámy vírusu HIV, ktorá sa deje v Afrike. Botswana je stále krajina s najvyšším percentom HIV prípadov - 30%. Doslovne sme videli denne zomierať ľudí v našom veku.
Môj manžel robil veľa dobrovoľníckej práce, napríklad v sirotinci. Moje deti sa tam chodievali hrávať s deťmi. Počas sviatkov sme chodievali dávať veci chorým deťom v nemocnici.
Spoločnosť ako Heineken má tiež veľký podiel sociálnej zodpovednosti. Angažovali sme sa v mnohých aktivitách. Vďaka Bohu sme neboli v úplnej izolácii. Stále máme dobré vzťahy v afrických krajinách.
Takže si myslíte, že globálne spoločnosti ako Heineken môžu riešiť globálne problémy?
V Botswane, Ghane a Rwande som videla projekty, kde bolo investovaných veľa peňazí a niekedy neboli veľmi dôležité. Ale keď vidíte ako veľa pracovných miest sme vytvorili pre miestnych ľudí. Politikou Heinekenu je mať lokálnych dodávateľov v Afrike, čo je dôležité aj pre ekonomiku v krajine. Mali sme dvetisíc farmárov, ktorí pre nás pracovali. S ich asociáciou sme financovali školu pre ich deti, zdravotné centrum, nastavili sme celý systém poistenia. Myslím, že veľké spoločnosti môžu mať naozaj vplyv namiesto mimovládnych organizácií a spoločností vyhadzujúcich peniaze na neudržateľné projekty. Existuje veľké množstvo ľudí, ktorý profitujú z chudoby. Zarábajú veľké peniaze, ktoré nejdú k ľuďom, ktorí ich potrebujú.
Vráťme sa k Heineken Slovensko. V roku 2011 ste sa umiestnili na 2. mieste v Hewitt prieskume o najlepšieho zamestnávateľa. Čo bolo kľúčom pre vašich zamestnancov takto vysoko ohodnotiť firmu?
Toto na naozaj zmenilo. V roku 2008 sme boli v strede, niektoré oddelenia dokonca v negatívnom hodnotení. To sa zmenilo a myslím, že vďaka tomu, že sme definovali veľmi silnú víziu a misiu pre firmu. Ľudia sa s ňou začali identifikovať. Vedenie je silné, sme otvorení. Ľudia to majú radi. Ľudia vedia spracovať aj zlé správy, ak ste ku nim čestní. Nemajú radi zatvorené dvere a čierne skrinky, kde nikdy nevedia, čo sa deje. Heineken na Slovensku prešiel svojou cestou. Získali sme množstvo pivovarov, tie, ktoré boli neefektívne, sme museli zatvoriť. Taktiež spotreba išla dole. Nikdy to nie je dobré pre spoločnosť. A musíte spojiť DNA štyroch rôznych kultúr. Myslíme, že sme boli úspešní v robení veľkých skokov. Myslím, že to bolo po prvýkrát, čo sa v top 3 umiestnila potravinárska firma. Zvyčajne je to IT, poisťovňe alebo banky, pretože lepšie platia a majú menej monotónnu prácu a robotníkov. Myslím, že sme uspeli vo vytvorení zmyslu spolupatričnosti, rodinného pocitu, čo nás v súčasnosti robí veľmi silnými.
Pre mňa sa zdáte byť Google pivného priemyslu, kde sa nikto nebojí prísť s novými nápadmi za vedením.
Je u nás silná dôvera. Hovorievame: dobrí lídri motivujú ľudí, aby v nich mali dôveru, vynikajúci líder inšpiruje ľudí, aby mali dôveru v samých seba. Milujem ľudí so žiariacimi očami, so sebadôverou. Som naozaj hrdá na tento rozvoj v našej spoločnosti.
Tiež ste získali ocenenie HR Gold za personálny manažment. Zaujal ma váš článok o 10 pravidlách ako sa odlišujú lídri od manažérov.
Ó, vy ste to čítali ?! (smiech) . To je moje hobby a verím, že to prichádza s vekom, keď začínate nadobúdať skúsenosti. Začala som zaznamenávať zvyky a správanie, ktoré naozaj nemám rada. Je dobré, keď viete, čo máte radi, ale je tiež dôležité vedieť, čo nemáte radi.
Čítal som také rady veľakrát, ale skoro žiaden z mojich šéfov nemal tieto kvality. Ktoré sú tri hlavné? Je to dôvera?
Áno, myslím si, že je to dôvera, dávanie kreditu, nie jeho branie, ukázať, že sa o ľudí staráte a hovoriť o „my“. Pracujeme ako tím a ukázať, že každý má veľmi dôležitý podiel v spoločnosti. To nie je bla-bla, to je to, čo naozaj cítim. To je to, čo som bola schopná preniesť do spoločnosti. Nielen finančné je zodpovedné za finančné výsledky. Ste závislí na predaji, dodávateľskom reťazci. Personálne oddelenie je mazadlo celého systému. Začína to s tímom, s tými, ktorí sú lídrami. My nerobíme politiku. Vyložíme karty na stôl a vidíme, že ľudia začínajú kopírovať toto správanie. Najdôležitejšie je nedať si pred seba svoje ego. Ako povedal Powell: „Jeden deň bude po tvojej pozícii a kde bude tvoje ego? Verte v seba, v svojej hodnoty, nezávisle od vašej práce“.
Veľa času sme strávili identifikovaním lídrov v našej spoločnosti. Pretože lídrami nemusia byť nevyhnutne len ľudia na najvyššej pozícii, ale existujú fantastickí ľudia, ktorí sú lídrami tímov alebo predajcami a vedia nainfikovať pri vytváraní úžasného prostredia.
Viem, že veríte skôr vo vašu intuíciu ako životopisom. Ako sa rozhodujete pre ľudí?
Je to kombinácia intuície a skúsenosti. V Heineken naša kultúra a hodnoty ťahajú naše výsledky. Ale tie sú produktom toho, akí sú ľudia a ako sa správajú. Keď sa na niekoho pozerám, po piatich minútach viem, či by sa daná osoba hodila alebo nie. Môže to vyznieť trochu arogantne, ale nemýlim sa často. Raz som sa veľmi zmýlila a stále to ľutujem. Vždy, keď sa rozhodujete o ľuďoch, je to veľmi chúlostivé.
Ten omyl - bola to vaša najväčšia výzva?
Prešli sme veľmi dôkladným procesom a celý tím bol veľmi spokojný s prijatím tej osoby. Po dvoch mesiacoch som mala pocit, že to bola zlá voľba. Bol to vysoko postavený človek. Musela som urobiť rozhodnutie, pretože výkon spoločnosti bol v stávke.
Hovorme o pozitívnych veciach.
Áno, ale z negatívnych vecí sa najviac poučíte. Urobilo ma to veľmi pokornou, aby som si myslela, že som veľmi intuitívna v prijímaní ľudí.
Keď sa pozeráte na vaše štyri roky na Slovensku, čo bolo najväčším úspechom?
Bolo ich viac. Napríklad v našom dodávateľskom reťazci: Heineken má globálny program, ktorý voláme TPM (Total Productivity Management), ktorých pochádza z Japonska. Znamená to zredukovať všetko, čo generuje stratu alebo plytvá prostriedkami. Musíte sa uistiť o neustálom zlepšovaní. Keď som sem prišla, boli sme pozadu v tomto programe. Mali sme už prejsť niektorými fázami, čo sa nestalo. Začali sme byť frustrovaní, pretože existuje množstvo internej súťaživosti medzi rozličnými operatívnymi spoločnosťami.
V roku 2009, keď som sem prišla, organizácia dodávateľského reťazca bola trochu demoralizovaná. Začali sme manažment zmeny a v roku 2012 sme jedným z 15 svetových pivovarov (z celkového počtu 150), ktoré dostali bronzové ocenenie, ktoré je najvyššie, aké môžete dostať v súvislosti v efektivitou, progresom a zlepšeniami a to ma naozaj robí hrdou.
Ďalšou vecou je celé odštartovanie Radlera.
Toto mi vlastne prišlo ako prvé na myseľ.
Je to neuveriteľné. Je to ako keď Shell nájde ropu v Rusku. Pivný trh je veľmi plochý – veková štruktúra, populácia, demografia sú veľmi ploché. Veľa dôvodov, prečo sa veľmi nehýbe. Našťastie my stále získavame trhový podiel.
Tento fenomén Radleru nebol vynájdený na Slovensku. Bol už v Rakúsku, v Nemecku, ale v istom čase sme mali všetci pocit, že prišiel správny čas pre Slovensko. Indície neboli úplne jasné, ale ak ste v nápojovom priemysle, viete že generácia LDA (Legal Drinking Age 18+ – ľudia, ktorí legálne pijú alkohol), majú sladší chuťový profil ako predtým, pretože vyrástli na s Coca Colou, Fantou a Spritom.
Čo je dôležitým atribútom piva? Pravdepodobne tradícia. Pre IT spoločnosti to sú inovácie…
Nachádzame sa v rozdielnom prostredí, ak sa porovnáme s Dellom, s Apple. V našom prípade tradícia, dedičstvo, kvalita a zásadovosť sú ťahačmi, ktoré nás naozaj držia nažive. Ak začnete byť nedôsledný, robiť niečo nové, čo ľudia nepoznajú, môže to byť veľmi zložité… Pivo je veľmi tradičný nápoj, ale stále veľmi relevantný v súčasnosti. Ak idete na študentské internáty, hlavným nápojom je pivo. Pivo ako nápoj má 4000 rokov. Ale tým sa nechce povedať, že stále musíte zostať bezo zmeny. Musíte robiť nejaké inovácie. A Radler ňou bol.
Reklama je tiež zaujímavou vecou. Pre mňa je Liga majtrov spojená so značkou Amstel.
Stále Amstel? Zmenili sme to na začiatku storočia na Heineken, lebo je to silná značka. Liga majstrov je dokonca viac sledovaná na ázijskom kontinente, kde Amstel nie je dostupný. Je to prémiová značka. Futbal je hlavným prúdom, ale Liga majtrov je kráľom všetkých líg. Veľmi dobre sadla k Heinekenu a značke to veľmi pomohlo. Je neuveriteľné ako veľa ľudí je s tým konfrontovaných. Minulý rok sme zobrali 10 našich zákazníkov na finále Ligy majstrov do Mníchova a bol to ich životný zážizok. Robíme dobrú PR prácu, aby sme toto sponzorstvo maximálne využili.
Aký je zamýšľaný imidž obchodnej značky Heineken?
Byť svetovým človekom. Narodil som sa v Amsterdame a bol som vychovaný svetom. Ak sa pozriete na nové reklamy, vidíte svetaznalého muža, ktorý je vtipný, celkom zábavný, veľmi ľahko sa zoznamuje s ľuďmi a to je, čo znamená Heineken.
Aká je vaša obľúbená reklama na pivo?
Tu na Slovensku naozaj milujem Zlatý Bažant, pretože je za ňou veľa premýšľania do hĺbky. Sama som bola dosť zainteresovaná v novej reklamnej kampani so svetovým slovenským pivom, kde sa snažíme zistiť, na čo sú Slováci hrdí. Na Slovensku existuje trochu submisívne správanie, ale za 20 rokov nezávislosti, je tu aj istá hrdosť. Urobili sme takmer psychoanalýzu toho, na čo sú Slováci hrdí.
Zistili sme, že Slováci sú naozaj hrdí byť súčasťou moderného sveta. Pre nás to bol najväčší poznatok. Preto prvá reklama bola o mužovi, ktorý sa zobudí na svoj japonský budík, kráča v amerických teniskách, má talianske nohavice, ide za svojím nemeckým šéfom a obeduje grécky šalát... ale na konci dňa vidíme, že ľudia sa najlepšie cítia vo svojom slovenskom prostredí. A Zlatý Bažant je tomu blízky.
S pivom sa musíte dotknúť emócií. Okolo toho je celý svet. Pán Heineken hovorieval : „Ja predávam 20% piva a 80% emócií.”
Tak je to v každom biznise.
A je to veľmi pravdivé, pretože obsah dokážete kopírovať ale emócie nie. Vždy musíte nájsť unikátny bod pri predaji, kde sa dotknete emócií. Napríklad Corgoň predstavuje priateľov, ktorí spolu pozerajú šport v televízii, robiac si navzájom zo seba srandu.
Teraz politicky nekorektná otázka. Ktoré pivo z portfólia SABMiller by ste radi vlastnili?
Žiadny problém. Pilsner Urquell by bol absolútne mojím snom. Je to neuveriteľne krásna značka. Pre mňa je matkou všetkých značiek, lebo tam začalo pivo. Myslím, že robia stále vynikajúcu prácu v ich návrate k tradícii a zároveň v zostávaní v súčasnosti.
Aký je váš pocit z vašej konkurencie na Slovensku?
Je vcelku koncentrovaná. Pred konkurenciou máme veľký rešpekt. Páči sa mi spôsob, akým súťažíme. Máme férovú súťaž. Môže to znieť zvláštne, ale som rada, že stále máme miestne pivovary. V súčasnosti vznikajú mikro pivovary. Myslím, že je to fantastické obohatenie pre celú pivnú kultúru.
Nie je to skôr pohyb smerom k akvizícii veľkými hráčmi?
Nie, to nie je ich cieľom. Sú naozaj hrdí a chcú si svoj podnik udržať, prípadne ho urobiť trochu väčším. Robia niečo veľmi autentické a originálne.
Ako rada relaxujete? Spomínala ste priateľov.
Priatelia sú veľmi dôležití. Je ich obmedzený počet, pretože sme “Expats” a nemáme tu svojich najlepších priateľov. Ale máme radi spoločnosť. A tiež vidieť veci. Keď sme prišli z Afriky, prijali sme západnú kultúru. Celkom často chodievame do Budapešti, Prahy a Viedne. Myslím, že sme prvý rok boli každý týždeň v Opere.
Zdá sa, že máte dobrú rovnováhu medzi prácou a životom.
Niekedy je to trochu z rovhováhy. Skúšala som aj nejaké workšopy. Ak vyhoríte, ste absolútne nepoužiteľný, preto sa musíte uistiť, že zostanete efektívny, čo znamená, že sa z času na čas musíte o seba starať, napríklad ja vždy využijem všetku moju dovolenku.
Mali ste niekedy pocit vyhorenia?
Niekedy v Ghane, kde sme boli vo fáze spájania sa s iným pivovarom s úplne odlišnou kultúrou. Bolo tam veľa nepriateľstva. Museli sme prepustiť ľudí a bolo to hrozné. Zobralo to celého človeka, ale tiež som si vyvinula schopnosť nechať prácu prácou, keď odídem z kancelárie. Keď som v práci, nechám rodinu tak, som sústredená na prácu. Viem celkom dobre vypnúť.
Je úžasné mať rodinu. Keď ste doma, nikto nie je ohúrený vaším HR Gold ocenením. Musíte urobiť špageti. Ste nútený sa vrátiť do reality, čo je extrémne zdravé.
Ako vás vaše deti vnímajú ako úspešného biznis lídra?
Nie sú veľmi očarené (smiech). Toto nie je téma na doma. V Afrike to bolo iné, pretože oni majú silnú hierarchiu. Všade som musela mať eskortu, čo som nenávidela. Bola to súčasť rešpektu voči ich kultúre.
Ste veriaca?
Som kresťanka. Nenavštevujem kostol, ale v Holandsku som chodievala do kostola často. Vždy sa mi to páči. Pre mňa to nie je Mikuláš, ale inšpirácia. V kostole viem byť celkom citlivá, kázeň je veľmi dôležitá. Taktiež som duchovným človekom, ktorý sa zaujíma o mnoho rozličných náboženstiev. Duchovne verím viac v rešpekt a lásku ako v sedenie v kostole.
Aké sú vaše ambície v profesionálnom a osobnom živote? Obľúbená otázka – kde by ste chceli byť za 5 rokov…
Áno, tiež sa to pýtam ľudí sediacich predomnou (smiech). Veľmi úprimne - je to udržať kvalitu rovnováhy práce a osobného života. Ak je šťastná moja rodina, ja som šťastná. Pre môjho manžela je dôležité vykonávať jeho prácu. Ako lekár má mnoho talentov, ktoré môže odovzdať komunite. Nerozmýšľam kým alebo čím by som sa mohla stať. Vždy ku mne niečo príde. Nikdy som si nemyslela, že prídem do Rwandy alebo na Slovensko. A milujem to. Snažte sa optimalizovať a maximalizovať váš potenciál. Som celkom uvoľnená, nie som zaneprázdnená uvažovaním o ďalších krokoch. Každý deň zistím, že je tak veľa krásnych vecí. Niekedy sú to malé veci, ktoré mám rada.
Možno raz by som chcela založiť kemp v divokej prírode nakoľko som milovník prírody.
Užívate si život.
Absolútne. Som veľmi, veľmi šťastný človek.
Interview By Marek Pivacek
Foto - Heineken Slovensko
Prečítajsi si moje ďalšie Rozhovory.
