V lete som sa cestou na letisko zhováral s taxikárom v Dubline, ktorý, počujúc o našich cenách bytov v Bratislave, sa len tak zasmial a hodil rukou: „Také nízke ceny boli u nás pred desiatimi rokmi!“ Potom mi povedal zopár príkladov on – cena rodinného domu v okolí Dublinu – 1,5 mil. eur, prípadne viac, byt niekoľko stotisíc. To som zase ja zalapal po dychu. Jeho opis reality mi zjavne niečo pripomínal – nedostatok bytov, zúrivá výstavba, cenová špirála ťahaná dopytom a stále vyššia a vyššia cena. Ešte i teraz je z dublinského prístavu jedno veľké stavenisko. Ľudia len s nostalgiou spomínajú, že na tých miestach bolo voľné miesto.
Ďalším príkladom, aj keď asi trochu extrémnym, je Moskva. Ruskej metropole odborníci už pred pár rokmi predpokladali mierny pokles cien nehnuteľností, avšak v priebehu určeného obdobia nastal nárast o takmer 200% ! Možno naše hlavné mesto nečakajú otrasy podobných rozmerov, avšak z môjho pohľadu (alá sedliacky rozum) si neviem predstaviť pokles cien. Spomalenie nárastu je tiež diskutabilné.
Nesporným fenoménom sa stáva prichádzajúce euro, ktoré navodzuje špekulácie (u laickej verejnosti) o náraste cien nehnuteľností. V tomto smere je euro strašiakom na všetkých trhoch. Preto by som do jeho zavedenia očakával skôr nárast cien. Čo sa stane s nimi potom, to závisí najmä od dopytu.
To, čo nás asi najviac približuje k Západu je „život na pôžičku“. Perspektíva bývania je u drvivého percenta mladých rodín (najmä vo väčších mestách) spojená s hypotékou. Vďaka nej sa môže zvyšovať dopyt po nehnuteľnostiach.
Nemenej zaujímavým trendom „západnej kultúry“ je prenájom bývania bez vlastníckeho vzťahu k akejkoľvej nehnuteľnosti. I tento aspekt podporuje (i keď sa to možno na prvý pohľad nezdá) kúpu a rast cien bytov. Ja osobne som sa stretol s viacerými ľuďmi, ktorí si zobrali byt na hypotéku za účelom prenájmu, ktorý zabezpečí splácanie ich vlastného úveru.
Nemenej dôležitým faktorom sú samotní developeri, ktorí pôsobia na rozmáhajúcom sa trhu takmer neobmedzene. Ako sa zdá, samosprávy a mestá nedokážu schladiť ich „zlatokopeckú horúčku“. Veľa bytov v novostavbách sa predáva ešte pred výkopom samotných základov! Neviem si predstaviť, žeby sa nadnárodné spoločnosti uspokojili so znížením svojich ziskov a nie som si istý, či je ich trh schopný sám regulovať.
Do hry vstupujú samozrejme i iné subjekty ako napríklad realitné kancelárie, ktoré sa snažia mať svoj podiel na zisku alebo stále sa rozširujúci trh práce.
Na záver len dodávam, že vyššie uvedené názory sú moje vlastné a rád uvítam odborné i laické komentáre.
