V trinástich rokoch ste vraj chceli zničiť Microsoft, ako to vyzerá s vaším bojom proti konkurencii? Najväčším konkurentom je zrejme Google.
Momentálne sme číslo dva v celom Travel & Local markete a zároveň v navigáciach za Google v počte užívateľov. Pred tromi rokmi sme si povedali, že chceme dosiahnuť 100 miliónov užívateľov. Dnes máme 80 miliónov stiahnutí, budúci rok to bude okolo 130 miliónov. Google je momentálne konkurenciou asi pre každého na svete. Majú veľmi disruptívny biznis model. Ak majú o niečo záujem, kúpia to bez monetizácie a čakajú kým sa to stane číslo 1 aj 10 rokov. Tak to bolo s YouTube, Waze a ďalšími. Pre iných, ktorí to majú ako hlavný biznis, to je náročnejšie, musia byť viac inovatívni a rýchlejší. Nechcel som ani tak poraziť Microsoft, ale vyzvať najlepších. Google je jednotka s Waze a my sme číslo dva. Za nami sú firmy ako TripAdvisor alebo TomTom. Chceme sa stať jednotkou.
Je to možné pre malé technologické firmy byť konkurentom pre gigantov ako Google? Napr. v segmente offline navigácií?
Nepovedal by som, že ide len o offline navigácie. Musíte si nájsť niečo, z čoho budete ďalej rásť. Musíte byť dobrí v offline navigácii a neskôr pridávať online veci. Rásť z bočného segmentu. Malé IT spoločnosti vždy porazili tie veľké, ktoré začínajú kupovať a prestávajú inovovať a stráca sa v nich talent.
Máte viaceré ocenenia ako podnikateľ. Čím je pre vás podnikanie? Asi to nie je len o tom dostať Krištáľové krídlo v oblasti hospodárstva alebo ocenenia od Deloitte.
Nie sú to moje ocenenia ale ocenenia firmy. Ja som len ten, ktorý tú cenu preberá, ale cena patrí celej spoločnosti. Myslím, že naši ľudia si to zaslúžia, nakoľko sme jednou najdynamickejších firiem v strednej Európe. Napríklad spôsobom myslenia mladých ľudí, ktorí uvažujú v intenciách inovácií. Podnikanie je pre mňa životným štýlom, neviem si predstaviť byť zamestnaný a byť v závese.
Čo vás motivuje v podnikaní s navigáciami?
Nepovedal by som, že navigácie sú niečo, prečo som sa narodil. Táto firma vznikla, aby sme prinášali produkty, ktoré môžu zasiahnuť miliardy ľudí. Zo začiatku to boli u mňa operačné systémy, potom sme sa transformovali do navigácie. Už v roku 2002 sme videli príležitosť v spojení PDA, mobilného telefónu a GPS modulu. Nakoniec z toho vznikol smartphone.
Platí u vás podobné ako mi v rozhovore povedala pani Plantenga z Heinekenu: „Predávame 20% piva a 80% emócií“?
Je to pravda. Človek naozaj predáva 20% produktu a 80% emócií okolo neho. Platí to špeciálne v biznise s aplikáciami, lebo trh je veľmi transparentný. Ľudia si len v našej kategórii môžu vybrať zo 70 tisíc aplikácií. Ak chcete byť dvojka, musíte mať fantastickú grafiku, screenshoty, popisky, ikonu, názov. Celá zákaznícka skúsenosť musí byť takmer dokonalá, aby človek ani v jednom momente nezaváhal a nevypol aplikáciu. To je najväčšia výzva. Mňa motivuje fakt, že stále sa to dá robiť lepšie.
Sú ľudia ako Steve Jobs, ktorí chcú mať dokonalý produkt. Vy ste povedali, že je lepšie byť blízko k zákazníkovi už v počiatočnej fáze.
Keď vytvárate produkt, musíte byť blízko k zákazníkovi, aby ste dostali spätnú väzbu. Keď chcete robiť prieskum trhu, začnete predávať myšlienku a až potom vyvíjať produkt. Podľa mňa to tak funguje aj v Apple. Keďže Apple má viacero vývojových centier, Steve Jobs si mohol vybrať v čom vidí potenciál. Ako malá firma sa musíte zamerať na niečo, čo určite uspeje. Jobs urobil však jednu vec geniálne – nebol „first mover“, ale „first scaler“. Microsoft prišiel často prvý s technológiou, ale Steve Jobs bol ten, ktorý to vedel priniesť masám. Pozrel sa na produkt a vedel vytvoriť užívateľskú skúsenosť tak, aby to ľudia vedeli ovládať.
Το isté sa stalo aj v prípade iPodu od Creative Labs.
Áno a je to logické. Najprv sú tzv. early adapters. Ak sa zamotáte do ich spätnej väzby, robíte produkt pre „geekov“ a nie pre väčšinu. To sú úplne iní zákazníci.
Aký je produktový cyklus vo vašom biznise? Asi to nie sú veci, ktoré dlho vydržia na trhu bez inovácie.
Keď idete na trh, potrebujete ponúknuť dokonalý produkt s vlastnosťami, ktoré chcete poskytnúť zákazníkovi. Nie so všetkým, možno len s dvoma najdôležitejšími z nich. Ratingy sú tiež dôležité, ale často vyjadrujú to, na čo sú ľudia zvyknutí. Prijať nové veci je pre nich náročné. Zväčša uvažujú len o tom, či ide o zlepšenie alebo zhoršenie. Niektoré spoločnosti úmyselne neposkytnú v prvej verzii všetky vlastnosti aby ich mohli pridávať postupne, až keď sú na ne užívatelia pripravení.
Prejdime k navigáciám. Kedy začala ich éra?
Niekedy v 90-tych rokoch, ale rozšírila sa najmä vtedy, keď systém GPS od americkej vlády sa stal verejne dostupným. Dovtedy bol určený len pre armádu. Hovorí sa, že ak niečo stojí pod 1000 dolárov, vytvorí to ekonomický boom. Začalo to s automobilkami, ktoré robili kalibráciu na kolesách a podobne. Väčší boom prišiel okolo roku 2000. My sme prišli v roku 2004, keď tu už boli firmy ako TomTom, Garmin, Navigon, Destinator. Mojím krédom však je ísť do trhu, ktorý je obsadený, lebo sú v ňom zákazníci, ktorí vidia hodnotu produktu.
Nie je to o tej povestnej diere na trhu?
Ja si to nemyslím. Treba ísť na trh, ktorý je obsadený a zákazníci s niečím nie sú spokojní. Tých je vždy množstvo a to je tá diera na trhu, o ktorej hovoríme. Ak sa pozriete napríklad na vyhľadávače - ako jeden z posledných prišiel Google a urobil to lepšie. Aj pred Facebookom už boli sociálne siete, ale Facebook priniesol geniálnu viralitu. Prepojil vaše konto s Gmailom a poslal pozvánku všetkým. Tí sa potom pridali. Treba sa pozerať na užívateľskú skúsenosť a skrátiť čas od problému k nájdeniu riešenia. Uber priniesol iný spôsob pre ľudí, ktorí pred tým používali taxíky.
Zoberme si navigáciu ako príklad. Mám mapy, mám GPS. Čo môže nový hráč priniesť na trh?
Waze prišiel napríklad s modelom, kde dal veci zadarmo a priniesol nejaké dopravné informácie a gamifikáciu. My zase rozmýšľame nad hybrid navigáciou. Ak prídete do neznámeho prostredia, aby sa vám napríklad nestalo, že vám vypadne signál kvôli roamingu. Nestratiť sa je pre zákazníka časovo kritická záležitosť. Zároveň sa pozeráme na dopravné informácie, kamery, policajtov. Snažíme sa o istý „crowdsourcing“. Ďalšou oblasťou je automobilový trh. Ľudia si kupujú auto a dajú si tam navigáciu za 2000 eur. My veríme, že za pár rokov to bude fungovať tak, že cestu si naplánujete doma, prídete do auta, kde sa vám smartphone prepojí s autom a navigácia vám bude fungovať v aute. Ak opustíte auto, tá istá navigácia vám bude fungovať na hodinkách alebo telefóne.
Ak mám bezplatnú navigáciu, prečo by som mal za podobný produkt platiť?
Aj my máme bezplatnú offline navigáciu. Predávame podporu, ktorú vám Google nedá. Predávame dodatočné prémiové funkcie, 3D, prehľadnejšie križovatky, možnosť navigovania sa celou Európou bez roamingu, aby ste sa na ceste cítili bezpečne.
Čo je pridanou hodnotou navigácie? Je to len šetrenie času?
Myslím si, že to bude pokračovať ešte 20 rokov. Začalo to šetrením času, nasledovali dopravné informácie ako zápchy, radary alebo nebezpečné úseky. Bude to pokračovať v spojení s automobilmi, potom podujatiami či už v okolí alebo v zahraničí. Všetko pôjde cez mapu, kde navigácia je základná vrstva a my sa snažíme pridať obsah nad ňou. Prídete do New Yorku, pozriete sa na mapu a budete vedieť, aké podujatie navštíviť, aký hotel si rezervovať.
Chápem výhodu offline navigácie, kde nie ste odkázaný na pripojenie k internetu. Ale čo aktuálne informácie?
To je práve ten hybrid. Veci, ktoré sa menia v reálnom čase, majú byť online. Uvažujeme dokonca nad hybridnými mapami, kde si nahráte mapy pri online navigácii a prejdete do offline režimu.
Zaujal ma fakt, že ponúkate navigáciu hlasom vo viac ako 40 jazykoch. Pracujete s nejakými prekladateľskými firmami?
Áno, formou zákazky pre prekladateľské firmy. Je dobré si udržať vzťahy s jednou-dvoma spoločnosťami z dôvodu poznania produktu, ktorý sa dostáva k prekladateľom. Je veľmi náročné preložiť vetu, ktorá môže mať rôzne významy a človek, ktorý pozná GPS a navigáciu, rozumie kontextu.
Prejdime k automobilovému priemyslu. Prečo sa navigácia stále považuje za prémiový produkt v autách?
Ide o rozhodnutie automobiliek, ktoré majú na navigácii jedny z najvyšších marží z celého automobilu. Šéf Volkswagenu povedal, že oni sú poslední mohykáni, ktorí sa snažia chrániť súkromie ľudí. Ja si myslím, že všetci rozprávajú o súkromí, ale nikto si ho neváži. Každý zdieľa veci na Facebooku, používa Gmail, Google Search, ktorých celých hodnota tvorí Vaše dáta. Akú hodnotu majú teda privátne dáta? Chceli by ľudia platiť za Gmail alebo Facebook, či Google Search? Myslím si, že automobilky hľadajú spôsob ako to spomaliť, ale akonáhle nájdu výhodný biznis model, uvoľnia to. Nestlé sa dlho bránilo kávovarom, ale prišli jednorazové kávy a zistili, že môžu na nich zarábať.
Vy ste pred časom avizovali odchod z B2B smerom ku koncovému užívateľovi. Momentálne máte zmluvy s viacerými automobilkami ako Jaguar, Land Rover, Škoda, Honda. Ako vidíte spoluprácu s nimi?
Stále sme B2B, ktoré tvorí asi 30% našich tržieb. Dá sa povedať, že máme tri vetvy. Jedna je zameraná na aplikácie, ktoré sa týkajú koncového užívateľa, druhá je B2B, ktorá predáva navigácie pre systémových integrátorov, ktorí riadia dopravu a tretia je automobilový priemysel. Hovoríme však skôr o B2C.
Netlačia vás automobilky, aby ste urobili produkt podľa ich predstáv?
Čo sa týka automobiliek, my nič neschceme prispôsobovať. Jedným z dôvodom je obava o stratu inovácie, ak budeme prispôsobovať produkt požiadavkám automobilky. Celý produktový manažment sa zrazu ocitne na strane automobilu a najlepší ľudia vám začnú odchádzať. Verím, že v súčasnosti môžete mať svoj vlastný produkt, ktorý dokážete škálovať a predať ho miliónom zákazníkov.
Dá sa teda vyvinúť navigácia bez spolupráce s automobilkou, ktorú integrálne vyviniete a ponúknete?
Áno, dá sa to a presne to robíme. Začínajú vznikať štandardy, ktoré definujú protokol na strane automobilu a telefónu. My vytvoríme navigáciu, aby s tým protokolom spolupracovala. Pripojením na protokol, môžete premietať všetky informácie zo smartphonu.
Ako sa dohodujú kontrakty s veľkými automobilkami?
Musíte sa na nich nakontaktovať a presvedšiť ich, že práve modelom, ktorý máme sme lepší ako ostatní.
Je pri vašich jednaniach trochu cítiť vaše postavenie dvojky na trhu?
Je to cítiť napriek tomu, že automobilový priemysel je taký malý štát, v ktorom sa všetci poznajú. Sú to ľudia, ktorí sú v biznise 20 rokov a majú v hlave iné názvy a mená. My im musíme ukazovať rankingy. Ale vedia ich presvedčiť aj referencie ako Jaguar Land Rover alebo Škoda.
Ako vidíte úlohu navigácie vo verejnej doprave?
Otázne je pre koho vyvíjate produkt. My ich momentálne robíme pre vodičov. Ak zohľadníme, že nimi sú napríklad aj motorkári, tí potrebujú možno vidieť najmä pekné cesty. Ďalším „use case“ môže byť cestujúci. Myslím, že vo verejnej doprave je veľká príležitosť, musíte však využiť crowdsourcing, lebo informácie sú veľmi fragmentované. Otázkou je tiež ako to monetizovať.
Prejdime na podnikanie. Mnohé firmy ako kavierne robia lokálny biznis, v ktorom oslovujú zákazníka v danom regióne napríklad svojou atmosférou. IT firmy robia globálny biznis. Je na vybudovanie úspešnej IT firmy potrebné byť programátorom?
Ja som zatiaľ videl len úspešné IT firmy, ktoré vyrástli z programátorov. Jedným z dôvodov je to, že pri startupe máte ťažšie postavenie udržať kvalitných ľudí, ak sa veci nedaria a peniaze Vám dochádzajú. A vy potrebujete niekoho, kto dokáže stále ísť ďalej, aby sa vám nestratilo know-how. Ak vytvorí startup len čistý produktový manažér alebo marketér či predajca, nerozumie technológii. A je pritom veľmi dôležité pochopiť, aké náročné je niečo urobiť a akú to prinesie hodnotu.
Takže IT je o ľuďoch.
Áno, pretože vy nekupujete budovy, ale potrebujete mať kvalitných ľudí. Lepších ako v Silicon Valley. Ak si založíte kaviareň, asi nevyrastiete na globálnu spoločnosť. Na druhej strane vám neublíži to, že v Silicon Valley sú kvalitnejšie kaviarne. Nám to môže veľmi ublížiť, preto sa musíme snažiť byť stále lepší.
Tu vidím aj úlohu štátu. Netreba podporovať start-upy, ale univerzity, školy. Vytvárať priestor na to, aby kvalitní ľudia dostali kvalitné štúdium. Ja som bol pár týždňov na Stanforde a videl som ich biznis model. Oni stiahnú najlepších ľudí na svete s najväčším potenciálom. Sú tam kvalitní prednášajúci, ktorí im odovzdávajú vedomosti. Keď tí ľudia odchádzajú, dostanú zo Stanfordu peniaze na to, aby začali podnikať. A ak majú otázky, prichádzajú znova za svojimi učiteľmi, ktorí si vytvárajú prípadové štúdie a prednášajú ich novým študentom.
Keď sú neskôr úspešní v podnikaní, vrátia peniaze alma mater, jednak cez venture kapitál a zároveň na konci svojho života polovicu peňazí vrátia univerzite vo forme daru. Všetko začína na školách. A ľudia musia mať podnikanie v sebe.
Na Slovensku teda nevidíte takéto prostredie pre rast nových podnikateľov?
Je to na nás, aby sme s tým niečo urobili. Rozmýšľam nad ročnou – dvojročnou univerzitou s udržateľným biznis modelom, aby nemusela byť dotovaná štátom, ani pod jej kontrolou. Investovať do novej generácie ľudí, ktorí budú vedieť programovať, rozumieť produktovému cyklu, manažovať produkt. Dnes často na Slovensku dostanete marketingových ľudí, ktorí prepisujú materiály z Nemecka. Oni nikdy nevytvárali produkt, neumiestňovali ho na trhu.
Nie je toto skôr úloha štátu?
Štát sme my všetci. Je to samozrejme zodpovednosť tých, ktorí majú peniaze a schopnosti. Ak je to štát, mal by na to prispievať. Minimálne by nemal hádzať polená pod nohy tým, ktorí to chcú robiť, prípadne im zvyšovať dane, aby zobral tým, ktorí vedia ako, prehodil to cez eurofondy tým, ktorí nevedia ako ale sú blízko štátu a následne Tí, ktorí nevedia ako, budú preplácať ľudí tým, ktorí platili dane. Tí stratia schopných ľudí a odrazu prestanú byť konkurencieschopný. Ak sa to stane, nebude mať už potom kto platiť dane. Ešte že sa dajú vždy vytlačiť ďalšie peniaze. (Smiech).
Veľa podnikateľov hovorí o zlej legislatíve, ktorá ničí napríklad malých živnostníkov.
Neviem či je to úmysel. Ak totiž riadite štát, máte pod sebou 100-200 tisíc ľudí, ktorí sú navyknutí na nejaké fungovanie. Môžete mať aj najlepší úmysel a nezmeníte to. Možno musí prísť nová generácia s novými myšlienkami a názormi.
Máte nejaký vzor firmy, čo sa týka kultúry alebo mixu ľudí a technológií?
Pre mňa je vzorom kombinácia troch firiem – Google, Apple, Amazon.
Prečo Amazon?
Amazon je fantastická firma postavená na rozvetvenom biznis modeli, na číslach a štatistikách. Málo sa o nich rozpráva, ale oni vidia 5 až 10 rokov dopredu. Napríklad Amazon sa teraz snaží urobiť to, aby vám balíky chodili priamo domov pomocou dronov. Robí to preto, aby znížil náklady zákazníkovi. Aby mu tovar prišiel rýchlejšie. A tým začína štiepiť celý logistický proces. Taktiež všetky peniaze investujú do firmy, je tam obrovská dravosť.
U Apple sa mi páči fantastický user experience. Na Google sa mi zase veľmi páči ich kultúra a rýchlosť. Robia viacero produktov, ktoré dokážu byť úspešné.
Čo je pre vás najväčšou hodnotou vašej spoločnosti? Keď sa povie Sygic, čo by si ľudia mali predstaviť?
V slovenčine by to znelo ako: „sprevádzať každého človeka na Zemi“.
Fotografie - archív M. Štencla
Ak radi čítate moje články a rozhovory, pridajte si ma na Facebooku.
