Stretli sme sa na Zochovej ulici a hneď sme si to zamierili do uličiek, ktoré poznačil čas i ruky sprejerov. Napriek tomu dýchajú neopísateľným čarom starých príbehov. Ešte i dnes je ľahké si predstaviť učupené vinárne, galantných pánov v klobúkoch a dámy v slávnostných róbach.
úzke uličky starého mesta majú niečo do seba
približujeme sa k Michalskej veži
Zamierili sme si to k Michalskej veži, pod ktorou sa krčí Múžeum farmácie. Pred výstupom na Michalskú vežu (s múzeom zbraní na viacerých štvorcových podlažiach) nás neodradil ani dlhší rad čakateľov. Za odmenu sa nám naskytol výhľad, aký sa len tak nevidí.
hrad pri pohľade z Michalskej veže
malý Babylon pod nami
Kostol sv. Trojice
Prešli sme zopár metrov a o tom, že mesto sa poriadne pripravilo na svojich návštevníkov sme sa presvedčili v Mirbachovom paláci, kde sa okrem výstavy obrazov a malieb, rozozvučali tóny mladých umelcov.
hodiny na Radnici
kto by povedal, že medzi tými strechami sa krčí malá ulička?
niekedy sa treba na veci pozrieť z nadhľadu
Po mierne rozbitej dlažbe (ktorú neviem prečo znova renovujú?!) sme sa dostali na Hlavné námestie, kde to žilo trhmi, kde sa dali kúpiť vecičky od výmyslu sveta. Spomienkové tričká s logom Bratislavy, medovina, drevené hračky, medové sviečky, korále či domáce varešky. Všetkému dominovalo veľké pódium s ľudovými umelcami.
stánky na Hlavnom námestí pripomínali históriu
prevládali suveníry a ľudí, kam oko dovidelo
Prešli sme bránou Radnice, za ktorou sa nedali zahanbiť remeselníci každého druhu. To už sa nám do uší dostávali veselé rytmy Straussovho valčíka v podaní kapely v kostýmoch a lá Rakúska monarchia. Jednotlivé skladby zaujímavo preplietli dobovými pikoškami.
Radnica z dvoch pohľadov
To už sme zamierili do Primaciálneho paláca, odkiaľ sa zase ozývali klasické melódie. Aj moje necvičené ucho zaplesalo nad rezkými rytmami Uhorského tanca.
Primaciálny palác hrdo ozdobený zástavami mesta
Primaciálne námestie, kde začínali prehliadky so sprievodcami
Bratislava si pre svojich návštevníkov pripravila ešte mnoho tajomstiev, krás a zážitkov. Bohužiaľ nedalo sa všetko stihnúť – pre kaplnkou svätého Jakuba na námestí SNP sa vlnil dlhý had ako za čias čakania na kilo „prídelovej“ šunky.
Mestom premávali historické električky bez dverí, na ktoré sa naskakovalo za jazdy. Ich nedeliteľnou súčasťou boli sprievodcovia, ktorí nemohli chýbať ani v dnešnej Bratislave.
dračie oko s veľkou TV - zaujímavý nápad
historická električka premávala od SND po Vazovovu ulicu
V nedeľu sme ešte využili deň otvorených dverí v zoologickej záhrade, kde sa to hemžilo ľudmi (bolo ich tam oveľa viac ako zvierat), stánkami, poskakujúcimi deťmi a samozrejme zvieratami znudenými z toľkých čumilov.
Dóm sv. Martina, ticho stojaci, akoby sa ho ruch mesta vôbec nedotýkal
V Bratislave to tento víkend žilo (nevadili nám ani davy ľudí, cez ktoré sme sa občas museli predierať), za čo patrí vďaka všetkým, ktorí sa akýmkoľvek spôsobom podieľali na celej tej nádhere. Verím, že o rok sa znova stretneme.
foto - autor
