Ako sa Lasky dostal k Pare?
Spieval som v jednej kapele, ktorá sa volala GleGlo. Videli ma na koncerte, kde hral bratranec s jedným zo skupiny Para. Im akurát v tom čase odchádzal spevák. Tak si vyhliadli mňa, zavolali si ma na skúšky a keďže som mal najväčšie auto, tak si ma zobrali (smiech).
Navonok pôsobíte ako recesistická skupina, aký je vlastne váš cieľ?
Každý má svoje hobby. Keď skončí v piatok v práci, ide na ryby, zahrať si futbal a podobne. A my máme zase kapelu. Nejakým spôsobom to prerástlo, že sme vydali album, potom druhý, tretí, štvrtý. Na koncerty chodí dosť ľudí, každý si tam niečo nájde. V zásade je to o kamarátstve. V druhom rade o láske k hudbe, ktorú si môžeme robiť podľa seba.
Zo začiatku vás rádiá veľmi nechceli hrať. Kde nastal prelom?
Prišli pesničky, ktoré boli hrateľné. Pesničky, ktoré sa ľuďom zapáčili, je to vidno aj na koncertoch, že majú nejakú energiu. Proste, to je cesta kapely, ktorú si musí odšľapať.
Spomínal si koncerty. Vaše live DVD získalo platinovú platňu. Koľko sa predalo kusov?
U nás je platinová platňa 1000 kusov. Na Slovensku je rekord okolo 4000 kusov, teda bolo to relatívne megaúspešné vzhľadom na to, čo sa predáva na Slovensku.
((1))
Ste teda asi skôr koncertná kapela.
Ja určite preferujem koncerty. Práca v štúdiu ma nebaví. Ale čím sme starší, tým viac využívame možnosti štúdia.
Hrávate veľa po festivaloch.
Hrávame každý rok po festivaloch. Tento rok ideme aj na také, ktoré sme dlho obchádzali. Dokonca nás pozvali na Ukrajinu. Ideme hrať na Jaltu. Absolvujeme 5 českých festivalov. Z toho dva najväčšie (Rock for people, Colors of Ostrava) Toto leto bude megaplné. Je to aj výsledok úspešného albumu.
Počul som, že v Poľsku ste sa vraj stali megahviedzou.
Tam nás pozvali ako zahraničnú kapelu, že budeme hviezdou festivalu. Tak sme odohrali jeden koncert na festivale a potom aj v klube.
Vieš si predstaviť, že by vás oslovila nejaká politická strana, aby ste zahrali na mítingu?
Predstaviť si to viem. Nestalo sa to priamo na mítingu, ale mali sme hrať na nejakých akciách, ktoré boli politické ako Nie je nám to jedno, alebo aby išli ľudia voliť. Nemáme problém vysloviť svoj politický názor, ale asi by sme nešli priamo za nejakú stranu.
Takže nebolo by to kvôli finančnej provízii?
To by muselo byť strašne veľa. Keď ti niekto povie, tu máš miliardu, poď nám zahrať 3 koncerty, no povedz nie?! Alebo takú nejakú cifru, čo je reálne nereálne. Hovoríme vo veľmi hypotetických intenciách.Takmer určite nie.
Máte nejaký koncertový rituál?
Prešli sme už mnohým. Vždy máme nejaké intro, ale nemáme niečo, čo by sme robili stále rovnako. Každý je rozlietaný, zídeme sa 5 minút pre koncertom a potom to “nandáme”.
Zaujalo ma, že ste hrali v oravskom Hruštíne, podľa čoho si vyberáte koncertné zástavky?
Toto turné bolo vyberané podľa toho, kde sme mali najlepšie koncerty, alebo, kde sme už dlho nehrali. V Hruštíne sme hrali už predtým, kde nás pozval miestny človek, ktorý tam robí koncerty, Je to náš kamarát a my s ním radi spolupracujeme. Hruštín má vybudovanú skvelú koncertnú povesť. Sú tam dobré koncerty, my sme tam hrali už dvakrát. A každej kapele odporúčam, aby tam išla hrať.
Odkiaľ chodíte na vaše texty?
V zásade je to o pozorovaní životných situácií. Z každej zoberieš nejaké čriepky a potom je to už len o nájdení vhodných slov. My robíme veci ako ich cítime. Ak si z toho niekto niečo zoberie, my sme len radi.
A čo hudobný štýl? Je tiež ovplyvnený tým, čo vás osloví?
Je ovplyvnený vecami, ktoré počúvaš, ale nie je to vedomé, že napríklad teraz ideme urobiť niečo podľa inej kapely, ktorá bola úspešná. Proste zídeme sa v skúšobni, niekto dá akordy, iný donesie nejaký text. Keď to znie ako niečo, čo ste už počuli, je to logické, pretože každý je niečím ovplyvňovaný. Niekto múdry povedal, že všetko už bolo v hudbe vymyslené a povedané. Snažíme sa ten “mišung” robiť po svojom, aby to znelo ako naše.
Ste známi tým, že radi spolupracujete s inými muzikantami. Kde vznikol nápad zapojiť hip hop?
Naši chalani majú radi také veci. Je nás 6 ľudí, ktorí máme dosť rozdielne hudobné zameranie, čo sa týka štýlov, žánrov, kapiel. Z toho pozliepame čriepky, zamiešame niečo, aby to bolo zaujímavé pre poslucháčov. Keď si pozveš nejakých hostí, tí tomu dajú iný rozmer.
Po hudobnej stránke?
Áno. Robíš pesničky, ktoré ti po dlhšom čase môžu prísť ako rovnaké. Ale keď zapojíš iný hlas, človeka, nástroj, aj tá kvázi rovnaká pesnička je predsa iná.
Spomeniem spoluprácu s Jankou Kirschner. Ako prebiehala?
Ja vlastne ani neviem, lebo som sa v podstate nezúčastňoval. Janka spievala vokály v niektorých pesničkách. Aj na predchádzajúcom albume. Ale bola dôležitou súčasťou na vytváraní albumu, pretože nahrávala s chalanmi v skúšobni. A potom ma aj „koučovala“ ako mám spievať. Ja ako tvrdohlavec som si samozrejme nedal povedať, aj keď nejaký vplyv tam možno je. Každopádne má na albume dosť vysoký podiel.
Boli ste tiež hrať live v Londýne. Koho to bol nápad?
My sa poznáme dlho a ona bola v Londýne, tak sme to spojili. Ten koncert bol veľmi úspešný, ľudia naň čakali vonku. Boli tam ľudia, čo prišli do klubu. Samozrejme 90 percent Slovákov a Poliakov. Ale boli tam aj britskí spoluobčania, ktorí tam prišli so slovenskými au-pairkami ako frajerkami (smiech).
Prejdime k albumom – ktorý z vašich 4 albumov bol najlepší? Prvý vám produkoval Oskar Rósza.
Prvé dva nám produkoval Oskar. Komerčne aj ohlasovo najúspešnejší bol ten posledný, ale to je cesta. Prvý album mal tiež relatívne dobrý ohlas. Aj druhý a tretí. Netrúfam si povedať, ktorý by bol reálne naúspešnejší, keby nebolo tých predtým.
((2))
Svoju hudbu predávate aj na stránke www.para.sk
To ja nejako nesledujem. Má to na starosti náš bubeník. Dokonca dal urobiť aj tangáče a tričká Para. Uvažoval tiež nad hrnčekmi.
Čím to je, že vy ako členovia kapely sa neživíte profesionálne hudbou? Dá sa to na Slovensku?
Teoreticky aj my by sme sa tým mohli živiť. Ale keby sme to chceli robiť, museli by sme neustále hrať na firemných akciách, alebo neustále hrávať po kluboch. A museli by sme každý rok vymýšlať nejaký album. To by sa nám zunovalo. Chceme zostať slobodní.
Takže, keď chce na Slovensku niekto robiť hudbu, musí sa živiť hraním pre firmy?
Tak to vychádza. Buď musíš robiť hudbu, ktorá sa páči veľa poslucháčom, alebo si robiť hudbu pre seba a živiť sa niečím iným. Keď sa to potom niekomu páči, je to len plus.
Čo robí teda Lasky v civilnom živote, keď nespieva?
Robí u svojej mamičky vo firme ako “dievča pre všetko” – choď do banky, choď po kvety, choď do Holandska, Belgicka… Kvetinky, sadenice, kochlíky, substráty, potreby pre pestovanie.
Viem, že si bol zarytým interistom. Ako je to momentálne?
Absolútne. Od troch rokov. Tento ročník som bol asi trikrát na futbale. Problém je, že futbal je teraz v sobotu a my sme zarytí petangistami a každý turnaj je v sobotu. Aj ten futbal už nestojí za to, čo stával. Aj Inter je v druhej lige. Až tak to už nesledujem.
Čo sa týka petangu, ako si sa k nemu dostal a o čom je táto hra?
Hádže sa tam kovovými guľami, ktoré sa musia hodiť, čo najbližšie k takej malej drevenej guličke. Je to relaxačná hra, ktorú hráva veľká vlna nadšencov. Keď sa do nej ale ponoríš, je to veľmi napínavá hra. Turnaje sú dokonca aj o únave, napätí a strese. Má to, čo má mať každý šport. Pre nás pohodlných je to dobrá hra, lebo si môžeš pri nej fajčiť aj piť a nemáš problém. Kvázi sa tam prechádzaš a hádžeš guľami. Ale to nie je až také jednoduché, ako si každý myslí.
Kto ťa k tomuto doviedol?
Máme to v rodine. V Juhoslávii sme videli bocciu, čo je niečo podobné. Naučili nás ju hrať. Potom naši boli vo Francúzsku, kde videli petang. Kúpili si prvé gule. Pred šiestimi rokmi sme čítali v novinách, že sa niekde hrá turnaj, ktorý sme náhodou vyhrali. Odvtedy sme sa začali o petang zaujímať. Začali sme chodiť po turnajoch v Čechách, Maďarsku, Rakúsku, Poľsku. Teraz máme aj federáciu, ktorá združuje 150 ľudí.
Spomínal si cestu k úspechu. Váš singel Abstinent hrali na MTV. Čo na to hovoríš?
Je to dosť možné, ale tam hrávajú národné hitparády hranosti. Dosť veľa slovenských kapiel tam hrali týmto spôsobom. Ja som bol ale na MTV, a to som ešte ani v kapele nebol. Hral som v nejakej reklame a bolo zo mňa vidieť rameno (smiech).
Čo sa týka singlov, najúspešnejší bol asi Keď ťa stretnem, aj vďaka videu?
Aj vďaka videu. Povedali sme si: “Keď toto nebude úspešné, tak potom už čo?!”
Kto v ňom účinkuje?
Linda Nývltová. Povedali sme jej, že Linda, ideš hrať do klipu a ona, že dobre. Nemala žiadne výhrady a veľa chalaniskov bolo asi rado.
Jedna z pesničiek sa volá Lasky, je o tebe?
Áno, je tam “Ideš si vo svojej káre…”. Lebo ja veľa cestujem autom.
((3))
Svojho času si hovoril, že počúvaš Smashin’ Pumpkins. Ešte niečo?
Vlastne stredné deväťdesiate roky, v ktorých sme vyrastali. Snažím sa byť aj aktuálne ladený.
Zo slovenských? Puding pani Elvisovej?
Samozrejme. Potom Le Payaco, Skapra šupina, Lavagance, skupina Sako je výborná.
S kým by si si chcel zahrať na Slovensku s kým si ešte nehral?
Pink Floyd (smiech). Na Slovensku som už skoro so všetkými kapelami spieval, lebo ja sa vždy niekde vyskytnem. A oni že poď si zaspievať. Aj s Horkýže slíže som spieval, s IMT Smile, aj s Desmodom, na koho si spomenieš.
Aká je tvoja NAJ- dovolenka?
Ja zásadne nedovolenkujem.
Ani s kapelou na chalupe?
Tam išli pred vydaním albumu. Ale ja som vydržal maximálne tri dni. Neznášam byť na dovolenke, som mestský človek, potrebujem byť v meste. Naposledy som bol na dovolenke pri mori pred šiestimi rokmi, aj to bolo skôr za trest. Išli sme autobusom domov z Grécka 42 hodín (smiech). To bola katastrofa. Predstav si 78 ľudí v plnom dvojposchodovom autobuse, ktorý ide 42 hodín z Grécka do Bratislavy. Dovolenka jednoducho nie.
A čo sa týka letných festivalov?
V júli budeme hrať asi 12-13 koncertov. Pohoda, Žákovic Open, Rudava, Rockfort People, … Ostrava, Duchonka, Topfest na Zelenej vode. Budeme mať plný jún, júl, začiatok augusta, potom ideme na Jaltu, koniec augusta majú chalani na dovolenku. Ja sa vtedy niekde flákam. V októbri, novembri začínajú kluby.
Na chatových fórach som videl viackrát pozvania na kávu, najmä od dievčat. Ako na to reaguješ?
Za čaj alebo kafé nič nedáš.
Čo by sa muselo stať, aby Lasky prestal byť single?
Neviem, to by musel byť riadny úder do hlavy, ale toho sa už nedožijem.
(C) Marek Piváček
Fotografie - autor, technická spolupráca - Peter Mikšík
Každý týždeň nájdete moje Rozhovory v rovnomennej rubrike.
