Pred dvoma týždňami som sa vrátil s našou staršou dcérou z Kramárov. Strávili sme tam 6 dní plných bolesti, obáv, pre ňu vysokých teplôt a pre mňa neprespaných nocí. Spali sme na jednej posteli, nechcela byť sama v tej zamrežovanej pre deti. Ten istý variant si zvolila aj mladá ruská mamička Lena na našej izbe s malou Káťou so zápalom pľúc. Rodič sa snaží chorému dieťaťu urobiť čo najlepšie podmienky.
Naša Anetka bola dehydrovaná, s tradične vysokými teplotami a chrípkou, ktorá zúrila všade. Napriek starostlivosti lekáriek a obetavosti sestričiek teploty neklesali. Zobral som ju na ruky a rozospatú zaniesol do lekárskej ošetrovne, kde jej premenili infúziu do druhej rúčky. Vraj to pomôže. Pomohlo. Už ani neplakala, len stískala moju ruku. Bol som veľmi šťastný, že som pri nej.
Anetka deň po narodení
Na vedľajšej izbe ležali dve malé deti, ktoré také šťastie nemali. Asi 4-ročný chlapček s miernym postihnutím, vraj z detského domova. Pri všetkej snahe sestier, často sa v noci budil a bil rukami do postele, bol apatický, miestami nahnevaný. Nemal nikoho, kto by ho utíšil. Možno len preto, že nebol ako iné deti. Mal však krásny úsmev, ako si všimla moja manželka, keď prišla na pár minút. A najmä bol dieťaťom, ktoré by v takom veku nemalo byť vo svete opustené.
A aký je vlastne život s tými deťmi?
Aj keď sú zdravé, je to fuška. O tom by vedeli isto hovoriť ženy na materskej vraj „dovolenke".
Život s deťmi je plný zmien, malých radostí, niekedy aj bolesti, neustálych obáv (tie vraj neskončia ani keď vyrastú), ale aj únavy, občas frustrácie. Človek príde unavený z práce a doma ho čaká ďalšia šichta. A práve vtedy deti nie a nie zaspať. Keď deti konečne zaľahnú, poviem 10 rozprávok a zaspievam tretíkrát Tichú noc na želanie, manželka sa chce vyrozprávať. Celý deň riešila krik detí, nestretla sa s nikým, čo by slovko prehodila. O desiatej večer vyťahujem mobil a zvládnem jedno-dve sudoku. Na viac nemám síl. Na druhý ma čaká to isté znova.
Už je z nej veľká slečna
Predtým, ako sa nám narodili naše dve dcéry, žil som veľmi aktívnym životom. Poznáte to - kamaráti, pivo, šport, turistika, cestovanie. To všetko postupne skončilo. A aj napriek mojim opisom, vôbec to neľutujem.
Dobrý Boh nám požehnal dve zdravé deti, ktoré sa mi rozbehnú v ústrety, vždy keď počujú otváranie dverí. A verte mi, aj to pivo, ktoré stihnem s kamošmi aspoň občas, si vychutnám lepšie s pocitom, že doma ma čakajú moje princezné.
Myslím, že život nie je o tom, aby som sa ja mal najlepšie na svete, ale aby ľudia pri mne boli šťastní.
