Bez akýchkoľvek emócií, asi sa všetci zhodneme na tom, že rodina v súčasnosti prechádza krízou. Možno nie každá, vďaka Bohu. Avšak každá rodina musí v dnešnom svete čeliť mnohým veciam, o ktorých naše staré matere ani nechyrovali.
Kto je rodina?
Nechcem sa hrať so slovíčkami. Viem, že sú ľudia, ktorí napríklad nemôžu mať deti alebo deti, ktoré nemajú rodiča. Napriek tomu sa budem snažiť dať môj pohľad na rodinu, kde sú otec, mama a deti a to, čo ju ohrozuje.
Otec ako stroj na peniaze
Jednou z najväčších tragédií je fakt, že úloha otca, ktorý živí rodinu, sa zredukovala na „stroj na peniaze", ktorý často príde neskoro v noci a deti ho ani nevidia. Poznám prípady, kde muž príde skorej domov, ale sadne si za počítač a do neskorej noci sa hrá počítačové hry! Veď má právo na oddych a svoje hobby! Muž v rodine by mal byť najmä manželom a otcom. Zameranie na výkon deťom ani manželke šťastie neprinesie.
Žena ako spasiteľka sveta a budovateľka kariéry
Poviem vám jedno - ja ani neviem, čo je to tá rodová rovnosť, každý si ju vysvetľuje po svojom. Ale zato mi ešte zostala štipka zdravého rozumu, ktorý mi hovorí, že žena svojou úspešnou kariérou nespasí svet. Vy ženy máte úžasný dar, nosíte v sebe nový život. Keď som sa minule zamyslel nad touto skutočnosťou, cítil som sa až menejcenne ako chlap. Nie, nebojte sa, netúžim rodiť :-). Len chcem povedať, že vy ženy máte veľkú hodnotu, prinášate život, pokoj, teplo do rodiny. A to je oveľa viac ako byť top manažérka. A oveľa viac ako peniaze, ktoré prinesie muž. Nehovorím, aby ženy len rodili a desať rokov zostali na materskej, ale ísť po polroku do práce mi tiež nepríde ako výhra v lotérii. Minule sa tým chválila jedna generálna manažérka, ktorá povedala, že jej deti tým nijako netrpeli. Naša hodnota nespočíva v tom, čo sme v živote dosiahli (aj keď tak často ľudí onálepkujeme), ale v tom čím sme vo svojej podstate.
Egoizmus
Žijeme v egoistickej dobe ako nikdy predtým. Uži si, rob, čo chceš! Dopraj si, veď si chlap! Samé klamstvá. Veľa ľudí sa smeje, že veď porno nie je nič škodlivé, dokonca sa tým niektorí chvália, že ich deti sa už do toho zasvätili. Ak použijem nemenovaný výraz z pastierskeho listu, budete po mne hádzať kamene. Takže skúsim inak. Vy ženy - chceli by ste po dvoch alebo troch deťoch, aby váš muž od vás očakával postavu ako v má osemnástka v pornofilme? Alebo aby sa vaša úloha zredukovala na posteľ? A vy muži - chceli by ste, aby sa vaše deti pýtali, kde je ich ocko? Prečo išiel za inou tetou? Ja teda nie! Toto všetko sú veľmi hmatateľné a priame dôsledky nášho egoizmu.
Spoločnosť a rodina
Nemajme ružové okuliare. Ak vláda chce zrušiť rodinné prídavky a druhým okom plače, prečo sa rodí tak málo detí, asi je na jedno oko slepá.
Ak zamestnávateľ nechce zamestnať ženu s tromi deťmi po materskej, tak je to často diskriminácia.
Ak sa médiá čudujú, prečo muž zavraždil svoju ženu, ale na druhej strane ich správy sú plné krvi, násilia a deštrukcie, asi im ide najmä o sledovanosť.
Ak sú vzormi našich detí Miley Cyruss a podobné kreatúry, ťažko z nich vyrastú poctiví a mravní ľudia.
Ak v škole deti počujú, že rozbitá rodina je štandard, tak sa budú tiež rozvádzať. Ak im nikto nepovie, že pre šťastnú rodinu sa treba obetovať, vyrastú z nich len egoisti s jazvami z rozbitej rodiny.
Škola rodiny
Na rodinu vplýva mnoho vecí. U rodičov sú to práca, snaha uživiť rodinu, u detí škola, kamaráti. Ich vzťahy často formuje telka, internet, nakupovanie... ale mohlo by to byť aj ináč. Otec zoberie svoju rodinu na výlet cez víkend, do ZOO, alebo príde v piatok skôr domov z práce, aby si manželka mohla po týždennej makačke s deťmi na materskej odskočiť s rovnako frustrovanou kamoškou na kávu. A žena mu hneď neotrieska o hlavu, že ona bola s deťmi, kým on pil tú kávu s kolegami v robote.
Predrodinou stojí veľká výzva. Každý deň sa učíme byť dobrými otcami, mamami, partnermi a dokonca aj deťmi. Ani to nie je ľahké, aby sme nezranili našich rodičov, ktorí sa pre nás toľko obetovali.
Nechcem na nikoho ukazovať prstom, naozaj neviem či môj sused, ktorý nemá „tradičnú" rodinu je pre tú našu hrozbou. Viem však, že šťastie mojej rodiny je vo veľkej miere v mojich rukách. Aké hodnoty im ukážem (a to sa týka aj školy a vzdelávacieho procesu), aké postoje budem mať (či ich naučím deliť sa chudobnými, pomáhať starým) ale najmä aký príklad im ja dám svojim životom.
Verím, že rodina nakoniec pretrvá, ide o šťastie našich detí.
