Asi tak nejako to vyzeralo pri uspávaní našej najstaršej dcéry. Odvtedy sa nám narodili ďalšie dve. Každá je niečím výnimočná. Najstaršia rada kreslí, je to taký malý rozum, píše ostošesť, rada chodí do školy.
Stredná je zase guľka plná života, miluje pohyb a keď niečo stratíme, ona to vždy nájde. Po schodoch chodí rýchlejšie ako my výťahom napriek tomu, že raz sa z nich už skotúľala.
A najmenšia - tá je prípad sama osebe. S nevinným pohľadom bľaboce „mama, tata“ namáčajúc svoje ruky v záchodovej mise. Ďalšími obľúbenými aktivitami je vytláčanie gélu na ruky, vyberanie vlhkých utierok a najnovšie sťahovanie svetielok zo stromčeka.
Prečo to všetko píšem? Dnes ráno som si prečítal rozhovor s Kristínou Farkašovou, ktorá napriek svojej kariére sa najviac na svete cíti byť mamou svojich dvojičiek. Je to pre ňu tá najdôležitejšia rola.
Pre nás mužov je to možno iné. My nevstávame na nočné dojčenie, nechodíme s deťmi po ihriskách počas dopoludnia, nehrejeme kašičky, príkrmy niekoľko krát za deň.
Napriek tomu sme dostali úžasnú rolu otca, ktorá je viac ako práca, povinnosti, kamaráti, šport a neviem čo ešte. Je to úloha na plný úväzok, aj keď možno v trochu inej forme ako u našich mám.
Ja sám som si tieto veci viac uvedomil, keď som zostal na niekoľko dní sám s deťmi. Až vtedy som vedel doceniť to všetko, čo robí moja manželka pre naše ratolesti. A asi najviac som pocítil svoje otcovstvo, keď som strávil týždeň v nemocnici s našou najstaršou dcérou. Nič iné nebolo vtedy dôležitejšie. Za tých pár dní som schudol 4 kilá, ale bola to neoceniteľná skúsnosť ako sa stať oporou pre svoje dieťa.
Tak si teda užívam svoju otcovské úlohy každý deň, pretože pri deťoch je každý deň originálny. Raz je to o vodotrysku inokedy o záchodovej mise. Ale vždy je to veľký dar.
Verím, že aj vy máte podobné skúsenosti. Byť otcom je úžasné, zábavné a niekedy aj trochu ťažké. Ale to patrí k životu.
