Blížia sa Vianoce, vraj sviatky lásky a pokoja. Neviem, či som nejaký nevšímavý, ale zvýšenú mieru ani jedného ani druhého som si zatiaľ nevšimol.
Aspoň nie v MHD, kam sa ľudia pchajú ešte horšie ako v lete. Určite nie v hypermarketoch s blikajúcimi gýčmi, ktoré viac evokujú dom s erotickými službami ako čaro Vianoc. A ani na uliciach po láske ani slychu... všetci sa kamsi ponáhľajú, pachtia sa za poslednými darčekmi, keď na blízkych nie je čas, aspoň lacnú náhradu zohnať. Kupujú luxusné dary, vyhadzujú tisíce za parfémy a hodinky, ale žobráka na zemi si nevšímajú. Tobôž útlu prikrčenú ženu predávajúcu zmrznuté kvietky. Nasadajú do teplých limuzín a nedoprajú teplo ubytovne chudobnému.
A nezáleží na tom či sú kresťania, mohamedáni alebo ateisti. Všetci sme vinní, keď si nevšímame biedu okolo seba. Keď už nie počas celého roka, aspoň teraz...
My kresťania veríme, že Ježiš sa narodil v rodine chudobného tesára z Nazareta. V maštali, na slame. Určite to nebola taká idylka, ako sa nám niekto snaží vykresliť. Jeho matka musela znášať nepohodlie, prežívala strach a úzkosť. Jeho pestún Jozef možno zúfalosť ako sa postarať o svojich najmilších. Nebolo pre nich miesta. Hneď po narodení dieťatka sa stali utečencami.
Aké to asi bolo? Presne také ako dnes, keď niekto trpí... pred dverami nás, ktorí žijeme v blahobyte.
Preto prosím vás, nedovoľme, aby boli Vianoce nepochopené a zneužité aj tento rok.
Všetkým príjemné a požehnané sviatky plné pokoja, radosti a nádeje.
