Moja odpoveď - plnohodnotný človek ako som ja alebo vy.
Moje vysvetlenie:
ak by sa tehotenstvo neprerušilo (neviem prečo sa to nevolá ukončenie - keď je niečo prerušené, dá sa v tom pokračovať... v tomto prípade ťažko:-( ) povedzme v 10.týždni (je to ešte v zákonnej lehote), narodil by sa človek taký istý (vynechajme teraz prípady telesného alebo mentálneho postihnutia), ako sme boli my, keď sme sa narodili. A vyrástol by z neho plnohodnotný človek.
Špekulácie typu, že čo, ak by ten človek bol zlý, recidivista, vrah a neviem čo, odmietam, pretože každý, keď sa narodí, mal by dostať rovnakú šancu. Nikto si nevyberie, či sa narodí v rodine milionára s domom pod hradom v Bratislave alebo v mnohodetnej rómskej rodine na východnom Slovensku. Prečo teda súdiť?!
zdroj: http://photohome.com
Ak by sa narodil ako telesne alebo mentálne postihnutý, akým právom nám niekto navráva, že tento človek patrí na okraj spoločnosti, že je len záťažou?! Často to hovoria tí, ktorí nemali nikdy s podobnými ľuďmi nič do činenia. Naopak, poznám ľudí pracujúcich s postihnutými, ktorí svedčia o ich bohatom vnútornom živote, o ich hlbokom cite. Prečo teda súdiť?!
Vždy plačem od radosti, keď počujem v televízii ako nejaká (často mladá) mamička dá dieťa do hniezda záchrany. Už to, že sa v neľahkej situácii rozhodla pre život, je úžasným svedectvom. Že to dieťa bude vyrastať v detstkom domove? (pozn. - tieto deti boli adoptované alebo sa pre ne matka vrátila po prekonaní krízy) A bolo by lepšie keby sa radšej nenarodilo?! Neznie vám to absurdne až cynicky? Prečo teda súdiť?!
Aj keď by sa splnili vyššie uvedené scenáre, nemá takýto človek právo žiť? Kto o tom rozhodne?
Poznámka na záver:
Tieto moje názory nemajú nič spoločné s mojím presvedčením, je to jednoduchá logika človeka, ktorý má svedomie.
