So záujmom som si prečítal článok Michala Pataráka (v mnohom s ním súhlasím), ktorý hovorí o zlej správe pre kresťanov, lebo Svätý Otec nevládze niesť svoj kríž a preto sa z neho snaží zostúpiť. V príkrom protiklade s Jánom Pavlom II., ktorého utrpenie sa odohrávala pre očami celého sveta. Pápež, ktorého milovali veriaci aj neveriaci, mladí i starí, niesol svoj kríž až do konca.
Tak prečo nie jeho nástupca, Benedikt XVI.?
Na odpoveď by sme sa asi mali spýtať priamo pápeža.
Byť pápežom nie je ako byť premiérom malej krajiny pod Tatrami. A dokonca ani ako byť premiérom v Rusku alebo hoci aj spolkovým kancelárom. Pápež je duchovný vodca približne miliardy kresťanov. Mohli by sme o jeho vplyve polemizovať, ale predsa. Verím tomu, že mnohí kardináli tajne dúfajú, že práve oni budú vyvolení a navlečú si na seba biele rúcho. Taká je ľudská slabosť pre moc, byť niekým.
Ako povedal Abrahám Lincoln - „Človek znesie mnoho utrpenia, ale ak chcete otestovať jeho charakter, dajte mu moc."
A práve tejto moci sa Benedikt vzdáva jednoduchým strohým vyhlásením. Na to treba veľkú dávku pokory.
Naproti mnohým politikom, ktorí sa svojej moci držia zubami nechtami. Či už recyklovaný Berlusconi, neohrozený Putin, náš ujo Ivan alebo pán tvorca istôt v červenej kravate s kolou v ruke. Všetci títo milujú moc, pretože milujú svoje vlastné ego nadovšetko.
A priznajme si to - aj my sme radi, keď nás ľudia nosia na rukách, keď získavame kariérne pocty, keď sa stávame niekým.
Benedikt odchádza. V tichu kláštora sa chce pripraviť na stretnutie s nebeským Otcom.
To stretnutie bude určite viac ako pocty tohto sveta, ktoré tu všetci zanecháme, keď nás raz vynesú nohami napred.
Pápež odchádza po práci, ktorú vykonal (často v tichosti) pre dobro Cirkvi. Všetci mu prepdovedali ťažké časy, veď do úradu nastúpil po "superstar" Jánovi Pavlovi. Každý mu dával možno 2-3 roky. Prešlo rokov osem. Cirkev sa zmietala v škandáloch, boli to naozaj ťažké časy. Benedikt možno neoslovil masy ako jeho predchodca, nebol populárny. Ale bol mužom modlitby, zmierenia a pokoja. Jeho prínos ocenil aj šéf židovskej komunity a iní predstavitelia.
Myslím, že ak nás pápež Benedikt niečo naučil, tak je to lekcia pokory. A to nielen svojím posledným rozhodnutím.
Ako píše apoštol Pavol - Dobrý boj som bojoval, beh som dokončil, vieru som zachoval. (2 Tim 4,7).
Vďaka za tvoj príklad, pápež Benedikt!
