Sú medzi nami, a to nemusíme chodiť do Afriky, ľudia, ktorí si nežijú ani dobre a dokonca ani normálne. Ľudia, ktorí musia trikrát obracať povestnú korunku, takí, čo sa rozhodujú medzi lacnou hračkou alebo desiatou pre deti.
Vďaka Bohu sú aj ľudia, ktorí im pomáhajú. Aj keď tí sú stále vzácnejšími, vlastne taký ohrozený druh človeka. Vždy mi urobí veľkú radosť , keď dokážeme spojiť obe skupiny - tých, ktorí pomoc potrebujú (pre ktorých je aj 20 EUR veľká pomoc) a tých, ktorí si ani nevšimnú, že im daná suma zmizla z peňaženky.
Existuje však istá nepriama úmera, ktorú v našich charitatívnych snaženiach pozorujem už pekne dlhý čas - čím človek má menej, tým štedrejšie sa vie rozdeliť. Minule mi srdce poskočilo, keď kamarátka pracujúca v treťom sektore bez mihnutia oka vytiahla peniaze, aby tak pomohla rodinke s malým dieťaťom. Vraj si celý rok sporí, aby pred Vianocami mohla podporiť viacerých. Aj keď nie závratnými sumami, ale darom, ktorý ju stál vlastné zrieknutie sa toho, čo si mohla dopriať.
Na druhej strane moja prosba o pomoc zostala nevypočutá medzi mojimi kolegami, zarábajúcimi v priemere 4-násobok platu spomínanej kamarátky. Až na jednu výnimku, ktorá mi urobila radosť a aspoň trochu zmiernila moje čierne myšlienky.
Často si kladiem otázku ako je to možné. Prečo, my, ktorí nie sme na tom tak zle, sa cítime nepohodlne a dokonca v ohrození, keď máme podarovať čo len smiešny zlomok z našich výplatných pások? Prečo nás v štedrosti predbiehajú chudobní? Prečo...
Už viem aspoň to prečo je bieda vo svete - pretože nevieme často pomôcť ani ľuďom v našom okolí. Často počujem námietky, že peniaze aj tak nikdy neprídu do Afriky na potrebné miesto, ale skončia v rukách miestnych úradov a rozpustia sa v sieti korupcie. Áno, aj to je odvrátená tvár humanitárnej pomoci. Nehovoriac o dumpingových cenách a embargách, ktoré ničia miestne hospodárstvo.
Prečo však nedokážeme pomôcť ani skromnej viacdetnej rodinke v našom paneláku?
Odpovede na niektoré otázky sa dozviem až na druhom svete. A verím, že uvidím aj veľké množtvo tých, ktorí nezištne pomohli a nikto o tom nemusel vedieť. Dovtedy mi zostávajú moje každodenné malé trápenia ale aj radosti vďaka ľuďom s veľkým srdcom.
