Pôst mám veľmi rád. Mám skôr asketickú povahu, ale nepohrdnem ani dobrým jedlom a snažím sa pochopiť prečo ľudia majú radi víno. Avšak pôst je pre mňa niečo viac ako jedlo a pitie. Alebo nepitie.
Pôst ako volanie Boha
V prvom rade pôst je volaním Boha, ktorý túži po osobnom stretnutí s nami. S každým jedným človekom. Akokoľvek zaborenom v hriechoch a vzdialenom. Svätý Augustín je toho dobrým príkladom. Tento svätý biskup žil dlhé roky s konkubínou a mal nemanželské dieťa. Radovánky tohto sveta však nenasýtili jeho srdce a preto zvolal: „Nespokojné je moje srdce, kým nespočinie v tebe, Bože!" Boh naplnil to, čo nedokázali naplniť svetské veci, rozkoš, tituly a pocty.
Pôst ako obnova zmýšľania
Všetci žijeme v svete plnom rôznych ponúk, často i dobrých. Po čase sa však cez nás valia ako parný valec a my nemáme šancu rozlišovať, čo je dobré. Nevieme sa zastaviť. Ja s tým mám veľké problémy, lebo som človek ktorý je rád, keď sa niečo deje. Práca, deti, rozhovory, dobročinnosť, kamaráti, hobby... Potom príde Popolcová streda a so mnou to sekne... uvedomím si, že život nie je len o forecastoch a výkonnosti. Dokonca ani nielen o deťoch a rodine. Život je aj o obnove, o očisťovaní sa, o snahe byť lepším človekom. Je to zarážajúce koľko sa dokážeme namáhať, koľko obetujeme tomu, aby si nás všimol šéf alebo žena s ktorú chceme získať. Ale čo robíme, aby sme povedali Bohu, že to s Ním myslíme vážne? Naozaj je tých 10 minút ráno a večer to, po čom túži? Nie je to náhodou vzťah s nami po čom Boh túži? Ale to za 10 minút nejde. To by sme ani tú frajerku takto nezbalili!
Modlitba, pôst a milosrdenstvo
Keď som ešte ako študent chodieval na mládežnícke omše ku Františkánom, často som na spovedi dostal radu: krátko sa pomodli, niečoho sa zriekni a hoď korunu do pokladničky pre chudobných. Prečo? Podľa mňa preto, že ak sa ja postím, ale som zlý k ľuďom, oni z môjho pôstu nič nemajú. Skôr naopak - vidia ako ma čerti berú, lebo som nič nejedol. „Keď sa postíš, pomaž si hlavu, aby nie ľudi videli, ale Boh, že sa postíš."
V Biblii je viacero výrokov o pôste. Pre mňa je najkrajším ten od proroka Izaiáša (58.kapitola):
Nepostite sa ako po dnešný deň, aby na výsosti vyslyšali váš hlas. Či takýto je pôst, ktorý sa mi ľúbi? Má sa človek umŕtvovať celý deň? Vykrúcať si dookola hlavu a vrecovinou i popolom si ustielať? Či toto nazveš pôstom a dňom milým Bohu?
Či nie to je pôst, ktorý sa mi ľúbi, keď rozviažete zväzky zločinné a roztvoríte zvierajúce putá, prepustíte zlomených na slobodu a rozlámete každé jarmo? Či nie, keď lámeš chudobným svoj chlieb, potulných bedárov zavedieš do domu, ak vidíš nahého, zaodeješ ho a pred svojím telom sa neskrývaš?
Vtedy ako zora vypukne ti svetlo a uzdravenie ti náhle vyklíči: bude ťa predchádzať tvoja spravodlivosť a Pánova sláva uzavrie tvoje rady. Vtedy budeš volať a Pán odpovie, budeš kričať a riekne: „Hľa, tu som!"
Darmo sa my kresťania budeme hrať na elitu, keď nepodáme ruku núdznemu alebo keď neprijmeme aj človeka, ktorý nežije podľa našich predstáv. Odsúď hriech ale miluj hriešnika. Aj Ježiš povedal cudzoložnici: "Žena, nikto ťa neodsúdil? Ani ja ťa neodsudzujem. Choď a už viac nehreš."
Dnes začína obdobie pôstu pre mnohých. Verím, že to bude čas obnovy, kedy sa vrátime k Bohu, budeme lepší k ľuďom a uvedomíme si, že mnohé veci v tomto svete sú len odpad. Aj napriek tomu, že reklama hovorí, že ich potrebujeme viac ako vzduch na dýchanie :-)
Skúsme tieto veci zahodiť a naplní nás radosť a pokoj.
Lebo ani tá najväčšia rozkoš, najkrajšia žena, najväčší dom, najluxusnejšie auto, najvyššie pocty a popularita... nič z toho nedokážu nasýtiť srdce, ktoré bolo stvorené pre Boha. Človek sa dokáže všetkého prejesť, len nie Boha, ktorý ho obklopuje a dáva zmysel jeho existencii.
Tak vám, priatelia prajem chutný pôst plný nevídaných dobrôt a ak by ste ma stretli o 40 dní nezmeneného, šplechnite mi to do očí... niekde bude asi chyba:-)
