Bežný človek, pokiaľ nič nesprivatizoval, musí dennodenne v pote tváre, alebo skôr v klimatizovanej firme s počítačovým smradom, zarábať svoj chlieb.
Nič nie je zadarmo. Ak chceš niečo dosiahnuť, musíš iné obetovať. Svojho času som stretol riaditeľa nemenovanej úspešnej firmy, ktorý zahlásil: „Kvôli kariére musí ísť rodina bokom!“ Vraj aj počas dovolenky pracuje, len aby sa iný nedostal na jeho miesto. Až ma tak zamrazilo.
Vtedy som bol študentom štvrtého ročníka vysokej školy, plný ideálov a plánov. Videl som ako si založím šťastnú rodinku, rozbehnem firmu, dám ľuďom prácu na mojej milovanej Orave...
Časy sa zmenili, po škole som už nie rok ani dva. Pracujem v americkej firme s relatívne dobrým ohodnotením. Práca ma nebaví, ale hypotéka nepočká. Snažím sa naplniť očakávania kolegov, aj keď cítim, že to ide dole vodou.
Prídem z práce domov, kde ma čakajú ďalšie úlohy, ktoré som si dal naložiť od ľudí, ktorým som nevedel povedať nie. Svoj voľný čas si nezariaďujem sám, vlastne dá sa povedať, že ma unáša vlna času a povinností. Pomôcť kamarátovi, sestre napáliť fotky, napísať článok alebo rozhovor na blog...
Pýtal sa niekto, či to chcem?! ... asi som sa mal spýtať sám seba. A rázne sa rozhodnúť. Predišiel by som tak depke, za ktorú si môžem len ja sám.
Toto je rada pre všetkých, ktorí prežívajú pocity podobné tomu môjmu – nedovoľte, aby ľudia s vami manipulovali. Potom sa vám môže ľahko stať, že sa stanete produktom túžob iných ľudí.
... a vaše sny sa medzitým rozplynú...
