Nedávno som sa trochu zamyslel práve nad sloganmi, ktoré sprevádzajú niektoré naše reklamné kampane. Tu je zopár z nich. Myslím, že nikto z vás nebude mať problém priradiť tieto pre mňa často komické hlášky k ich pôvodcom.
Najlepší idú za nami.
Staňťe sa jednotkou.
Vyvinutý pre vaše potešenie.
Niektoré veci sa nedajú kúpiť, na všetko ostatné je...
Imidž je nanič.
... vám dáva krídla.
Z lásky k automobilu.
Aj cez Vianoce je dobré byť...
Všetci sa trasú na ... darček.
Slušný život na Slovensku.
Keď ju miluješ, nie je čo riešiť.
Keď musiš, tak musíš.
Sme šťastní, že nás milujete pre peniaze.
Na väčšinu otázok o pečení, existuje jediná odpoveď.
Zaplaťte polovicu, užívajte naplno.
Oži v koži.
Zažite pocit voľnosti už teraz.
Modrá je dobrá.
... . Orosená odmena.
Svet detí sa nás týka.
(názvy a mená zámerne vynechané)
Každá reklamná kampaň má neklamnú stratégiu – jedna človeku nahovára, že bude „in“ (mobilné telefóny, móda pre mladých), iná apeluje na istotu (životné poistenie), spoľahlivosť alebo výkon (elektronika). Existuje veľa reklám, ktoré nám podhadzujú pôžitok ako to najväčšie šťastie. „Uži si, čo najviac, uspokoj svoje túžby“... bez ohľadu na iných. Niektoré zájdu až tak ďaleko, že definujú naše vlastné túžby a potreby. Samozrejme následne neváhajú z rukáva vytiahnuť okamžitý a zaručený spôsob, ako ich práve spomínaný produkt dokáže naplniť. Spoľahlivá pomoc na fiktívny problém.
Reklamou sa zaoberá nielen tím kreatívcov (sú to vraj ľudia často odtrhnutí od reality, ale aj veľmi nekonvenční a sršiaci kvantom nápadov) ale aj psychológovia. Znalosť ľudskej osobnosti je zárukou úspechu. Keď sa k tomu pridá masovosť, možeme hovoriť o desiatkach miliónov.
Keď vidím alebo počujem niektoré reklamy (mobilní operátori patria medzi najväčších zadávateľov), chytá ma až nepríjemný pocit obťažovania. Nie všetci to však vnímajú podobne. Ostáva mi však otázka – koho neirituje reklama so strašnou hudbou, ktorú vidíme alebo počujeme 8-10x denne?
Na druhej strane česť výnimkám. Sú spoty, ktoré sa mi vryli do pamäti a vždy sa vynoria ako príjemná spomienka. Nie je ich veľa a hádam niečo aj o nich – to už nabudúce.
Tak ako televízia aj reklama je úžasný fenomén. Bez nej prakticky nie je možné predať, presadiť sa. Avšak nemala by ísť cez mŕtvoly – v modernej reči porušovať etický kódex a o zákone už ani nevraviac. Otázne je: kde je tá pomyselná hranica?
