Dnes by som chcel napísať o drobnej, vekom i zhrbenej žene, ktorá netúžila po ničom inom viac ako po službe. Po službe LÁSKY. Táto túžba ju viedla zanechať všetko – pohodlie, rodnú krajinu, priateľov, spolusestry... Opustila všetko, aby sa stala VŠETKÝM PRE VŠETKÝCH, ktorých sa dotýkali jej vráskavé ruky. Ruky zodraté službou. Ruky, ktoré nepoznali luxusné mydlo, parfémy. A predsa to boli ruky, ktorých pohladenie bolo sladkým ako med.
V dnešnej dobe sa veľa popíše o potrebe sociálnej starostlivosti a o systémových krokoch, ktoré aj tak v nejakom bode stroskotajú. A čo urobila ONA? Prišla na predmestie indického veľkomesta a začala doslova po uliciach zbierať chudákov, žobrákov, chorých, umierajúcich. Tých, ktorých ani v miestnych nemocniciach nechceli prijať. Veď , akú cenu by mal pre nich špinavý človek, ktorý zanedlho zomrie!? Pre ňu mal každý taký človek nesmiernu cenu. Neviem, kde sa v nej vzala taká odvaha, sila a nádej. Jedinou odpoveďou je BOH. Zdá sa mi, že nič na tomto svete nemôže byť dostatočným motívom, aby človek zaprel sám seba, svoju prirodzenosť, ktorá volá po blahobyte a uspokojení svojich túžob. Jedine ON – Pôvodca života, Stvoriteľ človeka.
Po čase sa k nej pridali desiatky, stovky a tisíce. Dobro priťahuje. I napriek tomu, že nie je v médiách tak často ako zlo a tragédie. Pokorná Matka pritiahla aj médiá. Tie však neboli pre ňu ničím, pretože slávu pre seba nehľadala. Ak prijala nejakú ponuku na rozhovor, to len preto, aby aj iných zapálila pre službu lásky. Pri svojom príchode do OSN, kde ju čakali stovky zvedavých novinárov, zvolila radšej bočný vchod, aby sa v tichosti vytratila. To je pravá pokora! Nerobiť niečo preto, aby nás ľudia chválili, ale pre potrebu LÁSKY k trpiacemu.
Je mi niekedy veľmi ľúto, keď vidím, aký som ťažkopádny v konaní dobra a aj tá najmenšia služba mi príde zaťažko. Ako keď dávam, myslím na to, čo zostane mne a nie na to, ako by som mohol pomôcť človeku, ktorý bojuje o prežitie. A ak nie o prežitie, tak aspoň o slušný život, na ktorý má každý právo. Toto právo sa však stane skutočnosťou, až keď všetci začneme konať (každý podľa svojich možností, ale s takou istou nádejou) ako Matka.
Pre povzbudenie prinášam niekoľko z jej myšlienok:
„Držte sa radosti milovať chudobných a podeľte sa s touto radosťou so všetkými, ktorých stretnete. Pamätajte, že diela lásky sú dielom pokoja.“
„Ak chceme naozaj milovať, musíme sa naučiť odpúšťať.“
„Keď chudák zomrie od hladu, nie je to preto, že Boh sa o neho nestará, ale že TY ani JA sme mu nedali, čo potreboval.“
„Malé veci sú malé, ale verte, v nich sa skrývajú veľké veci.“
„Pred tým ako hovoríš, je potrebné počúvať. Boh hovorí v tvojom srdci.“
„Nedávaj iba svoju starostlivosť, daj svoje srdce.“
Takže priatelia, nech nám Boh pomáha na príhovor bl. Matky Terézie, ktorá nám ukázala, že život prežitý v obete je krásnym životom. Záleží len na každom z nás.
In loving memory of Mother Teresa: 26. august 1910 – 5. september 1997.
Dalo by sa veľa napísať o tejto výnimočnej žene. Ak máte záujem dozvedieť sa viac, odporúčam:http://www.ewtn.com/motherteresa/index.htm
