V okruhu známych som už jasný chronický tanečný sťažovateľ, ktorý radšej hodiny rozpráva o tom ako sa nedá a neviem, akoby to skúsil. Tak som sa po veľkom okolkovaní odhodlal aj tentoraz.
Pomaly to šlo a ako-tak tancujeme, znenazdajky si vedľa seba všimnem akési zvláštne pohyby.
Nižší chlapík, čelo zvráskavené životom, v strede plešinka, zvyšné vlasy učesané dozadu. Jeho nenápadný výzor dopĺňa nevýrazná košeľa so sivou kravatou. Nohavice tiež nie najnovšie.
Na jeho tvári sa zračí pekelné sústredenie. Kmitavé pohyby opakuje priam so strojovou presnosťou. Hop sem, hop tam. Stále dokola to isté. Pritom pohybuje pravou rukou, akoby napodobňujúc okolitú mlaď.
Ľavú má nehybne pri tele, skrútenú obrnou. Noha stočená dovnútra, zdeformovaná, robiaca aspoň náznaky pohybu. Veselo tancuje ďalej. Podchvíľou si ho všimnem, on sa stále sústredí na niečo, čo ho stojí nemalé úsilie. Na parkete je hádam najčastejšie.
A ja si hovorím, že sa s vami podelím o príklad úžasného boja proti osudu, ktorý nám ukázal tento chlapík. A už nikdy nebudem otáľať s tancovaním J
