Občas sa v živote pritrafí, že sa človek zmýli. Je to o to smutnejšie, keď sa zmýli v človeku. Keď niekomu nedá šancu už len na základe jedného gesta alebo vety. Mne sa to stalo pri našom kolegovi. Prišiel som hádam prvý raz do firmy. Všetci sedia za compami, hlavy skolené, zahľadené do LCD škatuliek.
Keď tu zrazu počujem výkriky na celý floor: „Hey Bro! Whats up Bro!?“ Nestihnem sa ani začudovať a do uší sa mi dostáva: „Nevidýýýš, že ja dochááádzam. De mám Malbááše?“ Myslím si: „To je ale sedlák!“ ...
... zo sedláka sa vykľul Rišo. Vraj z Nitry, takže „dochááádza“. Počerný, v koženej bunde, večne stojaci pred budovou firmy so svojimi „Malbáášmi“. Ukecaný, narúšajúci pracovný proces, mysliaci si, že je vtipný...
Takto som si vytvoril dokonalé predsudky voči človeku, ktorého som vlastne ani nepoznal. Ktorému som nedal šancu prejaviť sa. Teraz mi to je znova (už toľkýkrát) ľúto. Možno aj preto, že Rišo si to rozmyslel a rozhodol sa, že už nebude „dochááádzat“.
Musím si priznať, že časom sa ľady začali lámať a ja som začal spoznávať Riša, naozaj vtipného, dobromyseľného chlapíka, ktorý je dušou každej zábavy. Už mi nevadili jeho výkriky o tretej v noci na chate po lyžovačke a ani kolegove vulgarizmy (odpovede) na Rišovu adresu. Už som nevnímal rušivo jeho nekonečné debaty s kolegyňami (mal ich vo svojej uličke 6!). Tie sa stali firemným folklórom, pri ktorom išla robota viac odruky. Pravdupovediac som sa na tieto diskusie tešil... lebo byť rovnocenným partnerom šiestim ženám v diskusii, to chce naozaj DAR Z NEBA J Rišo to dokázal so šarmom sebevlastným. A o tom, že to nemal ľahké, svedčia nasledujúce zábery:
„Pomsta“ po Rišovej dovolenke, na ktorej sa podieľali hádam všetky baby na oddelení.
Vpravo Rišo a vľavo... alebo naopak?
...obľúbené lepky hádam všade (minuli sa tri zväzky...)
japonské znaky šéfom vlastnoručne kreslené ... pod nimi kruté prekvapenie... Rišove pokriky poskladané z kláves - kolega pol dňa rozoberal okolité klávesnice
Obľúbené hlášky nášho ex-kolegu Nehovoriac o tisícoch kúskov papierikov nastrihaných v šuflíkoch a videu natočenom "skrytou kamerou".
Čož – popularita má aj odvrátenú tvárJ . Riki predýchal aj toto.
Nakoniec ho to však celé zlomilo a rozhodol sa vymeniť job. Už „nedochááádza“ a veru – v robote bolo akosi... otupno.
Takže Rišo – nech sa ti darí v tvojom novom fleku a dík, že som spoznal takého super chlapa, ktorý si o mne práve musí myslieť, že som asi dobrý sedlákJ ... alebo možno nie... nie všetci majú predsudky.
Rišov prípad ma opäť raz naučil, že človek je veľakrát iný, lepší, ako sa na prvý pohľad zdá. Budem sa snažiť poučiť sa na Riša budem spomínať fakt len v dobrom. A verím, že sa zase stretneme... vždy sa poteším, keď budem počuť staré známe: "Hey káámo, nevííš de mám Malbááše?"
