Prázdniny pre študentov skočili a nastáva čas bilancovať. Mnohí z nich sa pochvália zážitkami z exotických dovoleniek, ale viacerí k tomu pridajú aj čosi viac – medailu za úspešnú reprezentáciu Slovenska na rôznych vedeckých súťažiach. V priebehu leta viac ako 30 študentov reprezentovalo Slovensko na európskych a svetových súťažiach v prírodných vedách – matematike, fyzike, chémii a biológii. Doniesli si z nich celkovo 23 medailí, z toho tri zlaté a desať strieborných.
Tu treba hneď trochu stlmiť nadšenie a povedať, že zlatá medaila neznamená absolútne víťazstvo. V snahe rozumným spôsobom oceniť väčšie množstvo študentov sú medaily udeľované viacerým. V závislosti od konkrétnej súťaže znamená zlato umiestnenie približne v horných 10% súťažiacich, striebro horných 25% a bronz v hornej polovici. Stále však platí, že výsledky našich študentov sú veľmi dobré – tri štvrtiny z nich sa umiestnili v hornej polovici súťažného poľa, viac ako tretina v hornej štvrtine a traja dokázali získať v tímovej súťaži vo fyzike absolútny primát v Európe, za účasti 16 družstiev z 10 krajín.
V nedávnom blogu som upozorňoval na to, že podľa štúdie PISA máme oveľa menej žiakov, ktorí dosahujú špičkové výsledky v prírodných vedách, ako je priemer krajín PISA. Ako je potom možné, že krajiny ako Taiwan, Austrália, Veľká Británia, Poľsko či Švajčiarsko, ktoré dosahujú v PISA podstatne lepšie výsledky, dokážeme na (niektorých) súťažiach porážať? Jedná sa pritom o podstatne väčšie krajiny ako Slovensko, takže majú širšiu základňu na výber reprezentácie a dalo by sa čakať, že tá bude ešte silnejšia ako priemer vychádzajúci z testov PISA.
Odpoveď samozrejme nie je jednoduchá. Myslím si, že sa jedná o kombináciu viacerých faktorov, pričom hrá rolu dlhá tradícia olympiád a súťaží u nás ešte z čias Československa, či vyššia motivácia našich študentov cestovať do často exotických krajín. Tu slúži ku cti aj Ministerstvu školstva a jeho organizácii Iuventa, že finančne je samotné vycestovanie na európske a svetové kolá súťaží z ich strany zabezpečené, takže študenti, na rozdiel od mnohých iných krajín, nemusia ešte aj zháňať sponzorov na cestu či vložné.
Toto samotné by však pochopiteľne nestačilo. Aj keby sme rovno mohli vyberať reprezentantov spomedzi všetkých študentov na Slovensku, ak by medzi nimi neboli takí, čo sa dokážu vyrovnať svetovej špičke, medaily zlatého či strieborného lesku by domov nosili asi ťažko. Za niekoľko týždňov prípravných sústredení im ani najlepší odborníci z univerzít a Slovenskej akadémie vied nedokážu „naliať“ vedomosti do hlavy. Poradiť, usmerniť, naučiť nejaké fígle sa dá, ale základ študent musí mať v sebe.
Som presvedčený, že tento základ v študentoch budujú v najväčšej miere ich učitelia, prípadne mentori a vedúcich krúžkov. Tí s nimi pracujú prakticky denne, často počas viacerých rokov, a budujú v nich, popri komplexe odborných vedomostí, aj vzťah k vzdelaniu a vedám, špeciálne tým prírodným. Často však zostávajú nepovšimnutí a najmenej docenení a odmenení. Študent si prinesie medailu, zážitky z cesty, zaujímavý riadok do životopisu, možno sa dostane aj do médií, každopádne však získa cenné skúsenosti do života. Na učiteľa si však v lepšom prípade, okrem študenta, spomenie aspoň riaditeľ školy pri udeľovaní koncoročných odmien, v horšom ani to nie. Ich dlhoročná záslužná a obetavá práca zostáva zväčša v mysliach a srdciach iba úzkej skupiny ľudí.
Preto je vynikajúce, že už druhý rok je možné osobnosti, ktoré pomáhajú našim študentom rásť a dosahovať špičkové medzinárodné úspechy nominovať na Cenu Dionýza Ilkoviča. Cena sa udeľuje za rozvoj mimoškolskej činnosti pre žiakov základných a stredných škôl v matematike, fyzike, chémii a informatike. Ak poznáte vo svojom okolí človeka, ktorý v týchto oblastiach so študentmi pracuje, venujte mu pár minút svojho času a nominujte ho na toto ocenenie – nominácie sa uzatvárajú 9. septembra 2018.
