...krátko na to, ako som si túto motivačnú vetičku vytrhla z časopisu a pridala na nástenku vo svojej izbe, som narazila na poslednú výzvu podania si prihlášky na kurz Cestou Zimy.
Bez dlhšieho váhania som sa zapojila do výberového procesu. Chcela som zvládnuť ďalšiu výzvu, zistiť niečo viac o sebe, posunúť sa cez vlastné hranice, precítiť život bezprostredne, bez nánosov nepodstatných hodnôt.
To boli moje jediné očakávania, všetko ostatné bolo otvorené a neisté. Nikoho z prihlásených som nepoznala, v zime som ešte nestanovala. Necítila som však strach, iba rešpekt.
Kedže nemám v okruhu svojich známych rovnako dobrodružne ladených ľudí, pripravených chopiť sa príležitosti keď sa vyskytne, ľudí ktorí nehľadajú výhovorky a problémy, ale konajú a vidia možnosti, ako robiť veci ešte lepšie, idú si svojou cestou bez klapiek na očiach a na srdci, bolo Cestou Zimy pre mňa ideálnou príležitosťou takýchto ľudí spoznať. Vytvorili sme skvelý a funkčný tím, zvládli sme všetko sami a pritom spolu, ťahali sme sa navzájom vpred, pomáhali si, zdieľali a starali sa o seba, keď dochádzala energia.
Som šťastná, že som to napokon celé zvládla, a mohla byť kurzu súčasťou.
Jeden týždeň stačil, aby posilnil moju dôveru vo mňa samú, v ľudskosť a dobrotu, v múdrosť a silu prírody a v to, že všetci sme len jej drobnou súčasťou. Domov som sa vrátila vyrovnaná, nabitá pozitívnou energiou, s usporiadanými myšlienkami, vďačná a o niečo viac pokorná. A navyše som sa naučila hromadu turistických vychytávok a zlepšovákov. Všetkým odvážnym zo srdca odporúčam :)
Petra Turianová
Pozn. Peťa píše o zimnom kurze Cestou Zimy, viac informácií o ňom môžete nájsť na http://zimnykurz.plusko.net
