Šimon so svojím bratom Ondrejom bývali v Betsaide, v mestečku pri Genezaretskom jazere, kde mali aj svoj podnik. Pracovali v rybárskom priemysle, mali loď, siete, lovili ryby a predávali ich. Možno aj na vývoz.
Boli to Židia, ktorí verili Písmam a očakávali prorokmi predpovedaný príchod Mesiáša, ktorý zachráni Izrael od jeho nepriateľov.
V tej dobe sa pri Jordáne objavil akýsi prorok. Vraj káže a krstí ľudí v Jordáne. Bolo okolo toho celkom dosť ruchu. Ondreja jednoznačne zaujal. Stále sa pohyboval okolo neho, až sa stal jeho učeníkom.
Šimon sa tiež o to začal zaujímať. Veď za týmto prorokom, akýmsi Jánom, vraj idú pomaly všetci. Vyznávajú hriechy a krstia sa. Kto vie, či to nie je dlho čakaný Mesiáš? A tak sa Šimon vydal na cestu. Nájsť Jána naozaj nebolo ťažké.
Keď sa Šimon dal pokrstiť, pomaly sa chystal na cestu domov. Vtedy ho našiel jeho brat Ondrej. Vyzeral vzrušený. "Našli sme Mesiáša!" hovorí s nadšením. Tak predsa! Šimon beží za Ondrejom. Ale ten ho vedie ku komusi inému. Šimon ho nikdy nevidel. Neznámy sa naňho pozrel a hovorí: "Ty si Šimon, syn Jonášov. Budeš sa volať Peter" (čo znamená Skala). Šimon zastal ako obarený. Niečo na tom bude.
Takže ak má Ondrej pravdu, Mesiáš je tu. Ale čo teraz? Robiť treba ďalej, rodina čaká. Šimon je znova na loďke, už je tu opäť aj Ondrej, práve vyplávali na hladinu Genezaretského jazera a chystajú sa hodiť siete. Niekto je na brehu. "Poďte za mnou, spravím z vás rybárov ľudí," hovorí. Bratia sa pozrú na seba. Je to on. Naozaj je to Mesiáš? Niečo ich k nemu neodolateľne priťahuje. Loďka sa pohla smerom späť a o chvíľu už Šimon aj s bratom kráča za týmto tajomným mužom. Ešte letmý pohľad späť na opustenú loďku. Pred nimi je niečo nové.
Odvtedy Šimon trávi s týmto mužom čoraz viac času. Je to nejaký Ježiš z Nazareta. Je zvláštny, hovorí veľmi múdro, no nielen hovorí, ale aj koná. Vyháňa démonov, uzdravuje chorých. No jednoducho je to riadne. Jedného dňa Ježiš prišiel k jazeru práve vtedy, keď sa Šimon vrátil z neúspešného nočného lovu. A s ním samozrejme veľa ľudí. To mi tak ešte bolo treba teraz, keď periem siete, pomyslel si Šimon. A Ježiš mieri priamo k nemu. Zvítali sa a Učiteľ mu predložil svoju žiadosť: chcel by ísť na loďku, trochu ju odsunúť od brehu a odtiaľ vyučovať.
Keď skončil, obrátil sa na Šimona a hovorí: "Zatiahni na hlbinu a spusti siete." Teraz? pomyslel si Šimon. "Pane, celú noc sme to skúšali. Bezvýsledne." Ježiš sa naňho díva. Šimonovi to dochádza "Ale že to vravíš ty, tak dobre." Zvláštne. Kde boli všetky tie ryby schované? Veď sa ani nezmestia do loďky. Nie. Šimonovi sa rúca celý svet. Padá pred Ježišom na kolená: "Pane odíď odo mňa. Nemôžeme byť spolu, veď ja som hriešnik." Ježiš sa usmieva: "Neboj sa. Odteraz budeš loviť ľudí." Šimon nemôže. To je zvláštne. Vôbec ma neodsúdil. Nič mi nevyhodil na oči. Pritom mi celkom iste dokáže čítať myšlienky. Rozhodnutie dozrelo. Šimon sa k loďke už nevrátil.
Bola to úplne nová kapitola. Po nejakom čase si Šimon s ostatnými sám vyskúšal, ako to je kázať, uzdravovať a vyháňať démonov. Dokonca chodil po vode, presne tak ako Ježiš! A Ježišova prítomnosť samotná je niečo úžasné. Šimon v tom už má jasno. Je to Mesiáš! Keď sa Ježiš svojich učeníkov opýtal, za koho ho považujú, Šimon neváhal: "Ty si Kristus, Syn živého Boha!" Ježiš mu na to: "To nemáš sám zo seba, to ti zjavil Boh! Ty si Peter a na tej skale postavím svoju cirkev." Bol to nevýslovný pocit, keď Peter počul tieto slová od samého Ježiša.
Ale niečo nie je v poriadku. Ježiš začal hovoriť o čomsi zvláštnom. Vraj ho chytia a zabijú. Peter si ho vzal bokom: "Pane, to sa ti nesmie stať!" Tentoraz prichádza od Ježiša tvrdé pokarhanie: "Choď odo mňa, satan, nemyslíš na Božie veci, ale na ľudské." To je ale studená sprcha!
Čas sa chýli a Ježiš sa správa čoraz zvláštnejšie. Najnovšie hovorí: "Kam teraz idem, tam nemôžete ísť so mnou." Petrovi to nedá: "Pane, prečo? Veď by som za teba položil aj život!" Myslí to vážne. Ale Ježiš vidí hlbšie. A má pravdu. Ešte v tú noc Peter hrubo klial, aby všetkých presvedčil, že s Ježišom nič nemá. Petrovi sa druhýkrát rúca celý svet. Bolo to také nádherné, ale koniec je o to trpkejší. Ježiš je už v hrobe. Čo teraz? Keď sa Peter spamätal z prvého šoku, po dlhej dobe sa vracia späť. Opäť je na svojej loďke. Čo už, život musí ísť ďalej, aj keď to bolí!
Ale rybačka nejde. Už svitá a loďka sa blíži k brehu. Na brehu niekto stojí: "Hoďte siete napravo." Zvláštne. Prečo by to mali urobiť? Ale siete sú už vo vode a sú plné. To nie je len tak. Peter skáče do vody. Chce byť pri brehu prvý. História sa opakuje! Opäť žiadne odsúdenie. Opäť žiadne výčitky. "Nasleduj ma," znie Ježišov pokyn. Teraz sa už Peter nevrátil k loďke nikdy.
Rozhodujúci okamih však prichádza ešte neskôr. Ježiš už nie je na tejto zemi. Na vlastné oči ho videli vystúpiť do neba. Ale potom po desiatich dňoch sa deje niečo, na čo ich Ježiš pripravoval. Zrazu počuť hukot a deje sa niečo nevysvetliteľné. Na všetkých učeníkov zostupuje sila z neba. Odrazu je všetko iné. Cítia sa ako v nebi. Sú plní radosti. Začínajú rozprávať všetkým o Ježišovi. Možno si ani neuvedomujú, že nehovoria svojím vlastným jazykom. Peter vstáva a káže. Je mu jedno, čo si kto myslí. 3000 ľudí sa obracia ku Kristovi! Opäť sa dejú zázraky. To pritiahne aj pozornosť vysokej rady. Ale Peter sa už nebojí. Veď viac treba poslúchať ľudí ako Boha!
O mnoho rokov neskôr ten istý Peter, ktorý raz Ježiša odhováral od kríža, vo svojom liste povzbudzuje kresťanov, ktorí čelia prenasledovaniu. "Nečudujte sa," píše, "je to normálne. Nasledujme Ježišov príklad!" Jeho srdce ju úplne premenené. Keď ho odsúdia na trest ukrižovaním, má posledné želanie: "Nie som hodný zomrieť tak, ako môj Majster. Ukrižujte ma dolu hlavou!" Navonok by sa zdalo, že všetko stratil, ale on vedel, že v skutočnosti všetko získal!
Ja si z toho beriem len jedno. Aj ja chcem takto poznať Ježiša! Aj ja chcem byť takto naplnený Duchom Svätým! Aj ja chcem byť takto zmenený Bohom! Lebo ten, kto celý svoj život vydá Bohu, získa stonásobne viac.
