Som teológ a prekladateľ, a predovšetkým normálny človek ako vy. Naučil som sa niečo zhora a považujem to za príliš drahé, než aby som si to nechal iba pre seba...Moja osobná stránkaMoje prekladateľské služby Zoznam autorových rubrík: Viera, Súkromné, Nezaradené
Mnohí tvrdia, že vzkriesenie Ježiša Krista je len mýtus. Možno bol naozaj cnostným človekom a žil výnimočný život, ale vzkriesenie bolo k tomu pridané len neskôr jeho nasledovníkmi a pre moderného človeka je len nepotrebným príveskom. Skúsme sa pozrieť, čo hovoria historické svedectvá.
Je to už okolo dvetisíc rokov, čo bol ukrižovaný Ježiš Kristus. Bol popravený, ako keby bol len jeden z mnohých zločincov, no napriek tomu nepopierateľne zmenil históriu celého sveta. Dnes už sotva rozumieme, čo sa tam vlastne odohralo. Stala sa z toho akási vzdialená tradícia. Matne si spomíname, že zomrel „za naše hriechy". Ale čo to znamená? Za koho to tam Boží Syn vlastne visel?
„Ja som cesta, pravda i život. Nik nepríde k Otcovi, ak nejde cezo mňa." Takýto výrok Ježiša Krista máme zaznamenaný v Evanjeliu Jána 14:6. To teda prestrelil! Že mu to nedošlo? To je taký nerozhľadený a netolerantný? Alebo nie?
Keď je Boh láska, predsa napokon odpustí každému. Takto si to môžeme predstavovať a ísť bezstarostne ďalej životom bez toho, aby sme o Boha čo len zakopli. A nie je to pravda? Ako by mohol dobrý Boh urobiť niečo iné?
Brrr... zasiahla nás zima! Vonku ujúka vetrisko. Slnko sa schovalo za mraky a skoro akoby neexistovalo. Spomínam si, ako som kedysi robil v hore. Chystali sme metrovicu na predaj. V septembri to bola celkom príjemná práca, nebolo horúco ani zima, naopak, veľmi príjemne. Ale keď udrel skutočný jesenný chlad, ráno sa teploty blížili k nule a začalo byť daždivo, zmenila sa táto práca na nepríjemnú drinu. Všetko akoby kričalo: Bežte sa už schovať niekam do tepla! Keď sme večer konečne sedeli doma za stolom plným výborného jedla, bol to neopísateľný pocit.
Nastal šťastný deň pre krivú uhorku a hrboľatú mrkvu. Takto hovorca eurokomisie pre poľnohospodárstvo Micheal Mann komentoval zrušenie dlhoročných pravidiel o správnom zakrivení poľnohospodárskych produktov predávaných na spoločnom trhu. Načase, povie si nejeden z nás.
Boh stvoril človeka na svoj obraz. Urobil to úplne slobodne. A práve takého stvoril aj človeka. Úplne slobodného. Taký je Boží plán a ten sa nezmenil. Prečo sa potom ľudia často dívajú na Boha ako na zlodeja slobody?
Zdá sa, že sa v dnešnej dobe deje niečo zaujímavé: aj kresťania, aj ateisti sa cítia ohrození. Veriaci sa boja sekularizácie, ateisti vatikánskeho valca a eventuálnej farskej republiky. Ani jedným sa nečudujem. Ale ja osobne sa nebojím. Chcete vedieť prečo?
Všetci to poznáme. Veci nejdú tak, ako sme si predstavovali. Ľudia reagujú inak, ako by sme čakali. Okolnosti sa vyvíjajú v náš neprospech. Strácame pevnú pôdu pod nohami. A k tomu všetkému sa cítime ... vinní. Čo s tým?
Musel som napísať tento článok. Lebo znova a znova dochádza k nedorozumeniam. Niekedy žasnem, ako dlho niektorým ľuďom trvá, kým pochopia takú jednoduchú vec. Keď poviem Boh, oni počujú farár. Keď poviem viera, oni počujú musíš a nesmieš. Keď poviem cirkev, oni počujú kostol. Ako keby mali na ušiach nejaký špeciálny filter.
My kresťania stále hovoríme o Božom kráľovstve. Potom sú aj iní, ktorí nás považujú za bláznov. Vraj sme niekde pozadu so svojím poznaním. A potom sú tí, ktorí nevedia ... a pýtajú sa. Nuž, ako je to teda s Božím kráľovstvom?
Ľudia vo všetkých kultúrach sa v každej dobe zaoberali posmrtným životom. Robili rôzne úkony, niektorí dávali svojim blízkym do hrobu výbavu na druhý svet... Ale čo je vlastne potrebné, aby mal človek dobrý posmrtný život?
Niektorí ľudia si myslia, že žiadni duchovia nie sú. Pre iných sú duchovia ako pre rybára udica. Niektorí sa duchov boja. Ďalší ich uctievajú...
Zdá sa, že láska je na každom rohu. Aspoň podľa mena. Spievajú sa o nej piesne, píšu knihy, natáčajú filmy a telenovely. Keď sa však lepšie pozrieme okolo seba, čo zistíme? Je lásky naozaj dosť? A ak áno, prečo je potom aj toľko bolesti?
Protidrogových kampaní ako maku. Všetci veľmi dobre vieme, aké je to svinstvo. Droga je hnus. Samozrejme. A výsledok? Stále viac ľudí na drogách... Ako to?
Dnes som bol na pohrebe. Nie, nevyjadrujte mi sústrasť, nebol to nikto z mojej rodiny. Ale premýšľal som. Pozostalí sa lúčia so zosnulým, ďalší sa snažia uctiť si jeho pamiatku a spoločne ho odprevádzajú z tohto sveta. Sú tu silné emócie. Smútok. Ale prečo sa to všetko vlastne robí?
Keď sa Gagarin vrátil z vesmíru, svetom preletel jeho výrok: Boha som tam nevidel. Kde je teda Boh? Kde sa dá nájsť? Kde ho možno stretnúť? Kam až treba ísť?
