Som teológ a prekladateľ, a predovšetkým normálny človek ako vy. Naučil som sa niečo zhora a považujem to za príliš drahé, než aby som si to nechal iba pre seba...Moja osobná stránkaMoje prekladateľské služby Zoznam autorových rubrík: Viera, Súkromné, Nezaradené
Mnohí tvrdia, že vzkriesenie Ježiša Krista je len mýtus. Možno bol naozaj cnostným človekom a žil výnimočný život, ale vzkriesenie bolo k tomu pridané len neskôr jeho nasledovníkmi a pre moderného človeka je len nepotrebným príveskom. Skúsme sa pozrieť, čo hovoria historické svedectvá.
Je to už okolo dvetisíc rokov, čo bol ukrižovaný Ježiš Kristus. Bol popravený, ako keby bol len jeden z mnohých zločincov, no napriek tomu nepopierateľne zmenil históriu celého sveta. Dnes už sotva rozumieme, čo sa tam vlastne odohralo. Stala sa z toho akási vzdialená tradícia. Matne si spomíname, že zomrel „za naše hriechy". Ale čo to znamená? Za koho to tam Boží Syn vlastne visel?
„Ja som cesta, pravda i život. Nik nepríde k Otcovi, ak nejde cezo mňa." Takýto výrok Ježiša Krista máme zaznamenaný v Evanjeliu Jána 14:6. To teda prestrelil! Že mu to nedošlo? To je taký nerozhľadený a netolerantný? Alebo nie?
Keď je Boh láska, predsa napokon odpustí každému. Takto si to môžeme predstavovať a ísť bezstarostne ďalej životom bez toho, aby sme o Boha čo len zakopli. A nie je to pravda? Ako by mohol dobrý Boh urobiť niečo iné?
Brrr... zasiahla nás zima! Vonku ujúka vetrisko. Slnko sa schovalo za mraky a skoro akoby neexistovalo. Spomínam si, ako som kedysi robil v hore. Chystali sme metrovicu na predaj. V septembri to bola celkom príjemná práca, nebolo horúco ani zima, naopak, veľmi príjemne. Ale keď udrel skutočný jesenný chlad, ráno sa teploty blížili k nule a začalo byť daždivo, zmenila sa táto práca na nepríjemnú drinu. Všetko akoby kričalo: Bežte sa už schovať niekam do tepla! Keď sme večer konečne sedeli doma za stolom plným výborného jedla, bol to neopísateľný pocit.
Výborne, viaceré krajiny sa pochlapili a dokázali dať najavo svoj nesúhlas s nenávisťou a očierňovaním. A Ahmadinedžád sa zas vyfarbil. Obzrime sa krátko o tri týždne späť na Konferenciu OSN o rasizme, o ktorej ste možno až tak veľa nepočuli, lebo bolo veľa iných, dôležitejších správ...
Včera sme si pripomenuli Deň matiek. Každý z nás má (alebo mal) mamu (to sa akosi nápadne podobá na tie vetičky, čo sme čítali v prvej triede, však? :)) Niektorí majú (alebo mali) s tou svojou lepší vzťah, niektorí možno trochu horší, ale jedno je spoločné: každý svojej mamke vďačíme za to, že žijeme na tomto svete. A za mnoho ďalších vecí. Čo to však má spoločné s dôchodkovou reformou?
"Veď koreňom všetkého zla je láska k peniazom. Z túžby po nich niektorí zblúdili z cesty viery a spôsobili si bolesti" (1. list Timotejovi 6:10). Takže je to jasné. Za všetko môžu prachy. Treba si na ne dať pozor a radšej byť chudobný. Alebo vari nie...?
"Ale prijmete moc Ducha Svätého, ktorý zostúpi na vás a budete mi svedkami..." (Skutky apoštolov 1,8). Jedným z ľudí, ktorým moc Svätého Ducha úplne zmenila život, je bezpochyby Šimon Peter, známy apoštol. Poďme sa pozrieť na jeho vzrušujúci život.
Holokaust ... je pojem používaný na opísanie údajného systematického vyhladenia 5 – 6 miliónov Židov (prípadne iných skupín obyvateľstva) nacistickým Nemeckom počas druhej svetovej vojny. Je to exterminacionistická interpretácia osudu Židov počas druhej svetovej vojny. Od čias druhej svetovej vojny je holokaust hojne využívaný ako politická zbraň a zdroj príjmov. V mnohých západných krajinách boli prijaté a platia zákony zakazujúce diskusiu o podstate holokaustu.
V prvej časti som poukázal na faktografické chyby v článku V náručí charizmatikov , ktorý vyšiel vyšiel v 48. čísle týždenníka Žurnál. V tejto druhej časti sa pokúsim odpovedať na kritiku, ktorá z menovaného článku vyplýva voči letnično-charizmatickému hnutiu.
V 48. čísle týždenníka Žurnál sa objavil článok V náručí charizmatikov, ktorý opisuje letnično-charizmatický kresťanský prúd. Tento článok je dostupný aj v internetovej verzii Žurnálu. Napriek tomu, že článok nie je jednostranne kritický, je napísaný tak, že nepatrným zavádzaním vyvoláva u čitateľa v mnohých súvislostiach úplne nesprávne dojmy. Preto som sa ako príslušník letnično-charizmatického hnutia, konkrétne jedného z hnutí uvedených v článku (Slovo života) rozhodol naň reagovať a upozorniť na chyby a zavádaznia v tomto článku. Nakoľko nechcem čitateľov zaťažovať dlhým článkom, rozdelil som ho na dve časti. V tejto prvej časti poukážem na niekoľko faktografických chýb v článku a uvediem niektoré dôležité fakty o letničnom hnutí, ktoré v článku chýbajú. V druhej časti budem potom odpovedať na kritiku letničného hnutia uvedenú v článku.
Nastal šťastný deň pre krivú uhorku a hrboľatú mrkvu. Takto hovorca eurokomisie pre poľnohospodárstvo Micheal Mann komentoval zrušenie dlhoročných pravidiel o správnom zakrivení poľnohospodárskych produktov predávaných na spoločnom trhu. Načase, povie si nejeden z nás.
Boh stvoril človeka na svoj obraz. Urobil to úplne slobodne. A práve takého stvoril aj človeka. Úplne slobodného. Taký je Boží plán a ten sa nezmenil. Prečo sa potom ľudia často dívajú na Boha ako na zlodeja slobody?
Tak nám poslanci potichu schválili zákaz fyzických trestov na deťoch. Medzi horúcimi titulkami, ktoré na internete pravidelne sledujem, sa táto správa neobjavila. Pritom je to jeden z prípadov, kedy parlament, zdá sa, vôbec nerešpektoval názory ľudí.
Zdá sa, že sa v dnešnej dobe deje niečo zaujímavé: aj kresťania, aj ateisti sa cítia ohrození. Veriaci sa boja sekularizácie, ateisti vatikánskeho valca a eventuálnej farskej republiky. Ani jedným sa nečudujem. Ale ja osobne sa nebojím. Chcete vedieť prečo?
Všetci to poznáme. Veci nejdú tak, ako sme si predstavovali. Ľudia reagujú inak, ako by sme čakali. Okolnosti sa vyvíjajú v náš neprospech. Strácame pevnú pôdu pod nohami. A k tomu všetkému sa cítime ... vinní. Čo s tým?
Musel som napísať tento článok. Lebo znova a znova dochádza k nedorozumeniam. Niekedy žasnem, ako dlho niektorým ľuďom trvá, kým pochopia takú jednoduchú vec. Keď poviem Boh, oni počujú farár. Keď poviem viera, oni počujú musíš a nesmieš. Keď poviem cirkev, oni počujú kostol. Ako keby mali na ušiach nejaký špeciálny filter.
My kresťania stále hovoríme o Božom kráľovstve. Potom sú aj iní, ktorí nás považujú za bláznov. Vraj sme niekde pozadu so svojím poznaním. A potom sú tí, ktorí nevedia ... a pýtajú sa. Nuž, ako je to teda s Božím kráľovstvom?
Ľudia vo všetkých kultúrach sa v každej dobe zaoberali posmrtným životom. Robili rôzne úkony, niektorí dávali svojim blízkym do hrobu výbavu na druhý svet... Ale čo je vlastne potrebné, aby mal človek dobrý posmrtný život?
