Deň matiek a dôchodková reforma

Písmo: A- | A+

Včera sme si pripomenuli Deň matiek. Každý z nás má (alebo mal) mamu (to sa akosi nápadne podobá na tie vetičky, čo sme čítali v prvej triede, však? :)) Niektorí majú (alebo mali) s tou svojou lepší vzťah, niektorí možno trochu horší, ale jedno je spoločné: každý svojej mamke vďačíme za to, že žijeme na tomto svete. A za mnoho ďalších vecí. Čo to však má spoločné s dôchodkovou reformou?

Matky si u nás samozrejme vážime. Napríklad v porovnaní s takým Švédskom môžu podstatne dlhšie zostať na materskej. Pri nástupe do autobusu sa väčšinou nájde nejaký ten dobrodinec, ktorý matke s kočíkom pomôže. A tak ďalej. Alebo že by sme si ich nevážili až tak?

Jedným z hlavných dôvodov, prečo sa dôchodková reforma stala nevyhnutnou, je stále viac sa prejavujúca demografická kríza. Síce niektorí ju neuznávajú alebo tvrdia, že im je jedno, čo bude o pätnásť rokov, no každému mysliacemu človeku musí byť jasné, že tento problém sa nedá len tak jednoducho obísť.

Ale prečo máme demografickú krízu? Odpoveď je jednoduchá: rodí sa málo detí. Už teraz to pociťujeme na základných a stredných školách. Mnohé z nich zanikajú alebo sa zlučujú. (Mimochodom, aktuálna by bola aj otázka, do akej miery sa tento trend odzrkadľuje na stave slovenského hokeja, kde nám stále viac chýbajú mladé talenty.) Ďalšia otázka: Prečo sa rodí málo detí? Môže za to vláda? Európska únia? Alebo samotné ženy, ktoré sa radšej venujú kariére než materstvu? Alebo my všetci, že vytvárame spoločnosť, ktorá naše ženy k takémuto rozhodovaniu istým spôsobom núti?

Odpovedí je isto viac. Ale skúsme zdôrazniť aspoň jednu z nich, tú poslednú. Položme si znova otázku, ako si v našej spoločnosti vážime materstvo. Cítila by sa na Slovensku priemerná žena hrdá, keby mala tri, štyri či päť detí? Nemyslím teraz prípady, keď niekto vidí deti ako ľahký zdroj sociálnych príjmov a tieto deti potom vyrastajú v zlých pomeroch. Myslím obraz matky troch až piatich detí, ktorá sa im naozaj venuje, pracuje s nimi a dobre ich vychováva. Že takých skoro niet? Tak asi práve v tom je problém. Kedysi takých bolo podstatne viac. Preto sme dnes všetci tu. Naše matky, staré matky, prastaré matky, a mohli by sme ísť ďalej, sa rozhodli, že chcú deti. Veď napokon všetci sme im za to vďační, nie?

Bude tu zajtrajšia generácia v hojnom počte, alebo len vo veľmi okresanej zostave? Záleží to do veľkej miery od toho, aký status vytvoríme pre matku. Čo budeme vyzdvihovať viac: ženy, starajúce sa o svoju vlastnú kariéru, alebo tie, ktoré sa rozhodnú obetovať veľkú časť svojho života v prospech ďalšej generácie. Aby vyrástli ďalší, ktorí budú môcť na pracovnom poli dosiahnuť spolu oveľa viac. A okrem iného zabezpečiť svojej matke aj lepší dôchodok.

To neznamená, že takáto žena nemôže dosiahnuť pracovné úspechy. Určite môže. Možno budú vyzerať trochu inak. Ale budú to ešte väčšie úspechy. Kto má Bibliu, môže si pre inšpiráciu prečítať 31. kapitolu knihy Prísloví od 10. verša. Vidíme tam obraz matky, ktorá je okrem toho aj veľmi šikovnou gazdinou a dokonca úspešnou podnikateľkou.

Skúsme si trochu viac vážiť matky. Podľa mňa je materstvo veľmi vznešeným povolaním. To sa mi ľahko hovorí, však? :) Ale nemáme na výber. Ak chceme, aby náš národ prežil. Silný národ je ten, ktorý má silné matky. Lebo my muži si musíme priznať: možno by sme dokázali bez žien stavať domy, cesty, riadiť podniky, všetko možné, ale rodiť deti, to veru nie. :)

Skryť Zatvoriť reklamu