Keďže sa o tejto téme už na rôznych fórach napísalo dosť, pokúsme sa na ňu pozrieť z trochu iného pohľadu. Západným trendom v súčasnej dobe je úplné odstránenie všetkých foriem fyzických trestov na deťoch. Síce viacerí poslanci, ktorí tento zákon podporili, tvrdia, že sa netýka výchovy v rodinách, ale detí v zariadeniach, pretože to nie je zákon o rodine, a zrejme v tom majú pravdu, predsa však je zrejme len otázkou času, kedy sa podobný zákaz dostane aj do zákona o rodine. Veď keď sme sa už rozhodli slúžiť Európskej únii, tak prečo nie poriadne?
Ako jeden z argumentov sa používa, že mnohí ľudia, ktorí sú väznení za najhoršie trestné činy, boli v detstve fyzicky trestaní. Bez zosmiešňovania si musíme povedať, že je to absolútne zlý a naivný argument. Len sa pozrime na Ameriku, kde tento zákaz platí už dlho. Znížila sa trestná činnosť? Nie, všetci poznáme tie šokujúce príbehy spoza veľkej mláky. Malo by to byť pre nás skôr varovanie, a nie príklad hodný nasledovania.
Vraj ide o odbúravanie domáceho násilia. To sa predsa rieši zákazom domáceho násilia, nie všetkých telesných trestov. Postavme si takúto otázku: Prečo by v celej populácii mala byť vyčlenená jediná skupina, ktorej sa týka takýto zákaz? Veď predsa žiadny občan tohto štátu nie je úplne chránený proti akémukoľvek fyzickému trestu. Aj na to tu máme políciu, aby v prípad potreby na zločincov použila silu. Bez toho štát nemôže fungovať. Len si predstavme, ako by to vyzeralo, keby sa policajti snažili výtržníkom a zločincom dohovárať a vysvetľovať, prečo je to zlé, čo robia. Nie, niekedy treba použiť obušky, slzotvorný plyn, putá. Pritom aj zločinci sú ľudia a majú ľudské práva chránené ústavou aj medzinárodnými dokumentmi.
Samozrejme, nechcem porovnávať rodičov s policajtmi, rozumieme, že ide o úplne iný vzťah. Rodina je úplne iné prostredie ako ulica. Ale kde začína zločinnosť? Všetko veľké bolo kedysi malé. Aj veľké zločiny vznikajú postupným rastom z malých priestupkov. Z tých, ktoré sú tu od útleho detstva. Niektoré sa dajú zastaviť vysvetlením, iné nie.
Tie druhé treba primerane potrestať, aby sa nerozvinuli do niečoho, čo bude treba potrestať ozajstným násilím. Veď ak existujú prípady, kedy treba fyzicky trestať dospelých ľudí bez ohľadu na ich vek či postavenie, prečo by deti mali byť jedinou skupinou, ktorú fyzicky trestať nikdy nemožno?
Ak rodičia nebudú dnes fyzicky trestať svoje deti, keď je to potrebné, budú to v budúcnosti musieť robiť policajti - a to bude skutočné násilie. Na oboch stranách. Skúsenosti z krajín, kde tento zákaz platí, to potvrdzujú.
To neznamená, že rodičia nemusia na sebe a svojich deťoch zodpovedne pracovať. Vytvorenie harmonického prostredia v rodine je na dobrú výchovu nevyhnutné. Deti potrebujú v rodičoch priateľov, učiteľov a tých najlepších poradcov do života. Je potrebný krásny harmonický vzťah. Ale povedať, že tento vzťah nemôže byť naozaj harmonický, ak úplne neodstránime fyzické tresty, nie je nič iné ako totálna demagógia. Nevytvárajme v rodičoch pocit, že sú násilníci neschopní vychovávať vlastné deti. Ak nebudeme primerane - aj fyzicky - trestať detskú generáciu, potom sa stane, že táto generácia o dvadsať rokov fyzicky aj inak vytrestá nás všetkých.
