Sme sekta? Sme nebezpeční? (1)

Písmo: A- | A+

V 48. čísle týždenníka Žurnál sa objavil článok V náručí charizmatikov, ktorý opisuje letnično-charizmatický kresťanský prúd. Tento článok je dostupný aj v internetovej verzii Žurnálu. Napriek tomu, že článok nie je jednostranne kritický, je napísaný tak, že nepatrným zavádzaním vyvoláva u čitateľa v mnohých súvislostiach úplne nesprávne dojmy. Preto som sa ako príslušník letnično-charizmatického hnutia, konkrétne jedného z hnutí uvedených v článku (Slovo života) rozhodol naň reagovať a upozorniť na chyby a zavádaznia v tomto článku. Nakoľko nechcem čitateľov zaťažovať dlhým článkom, rozdelil som ho na dve časti. V tejto prvej časti poukážem na niekoľko faktografických chýb v článku a uvediem niektoré dôležité fakty o letničnom hnutí, ktoré v článku chýbajú. V druhej časti budem potom odpovedať na kritiku letničného hnutia uvedenú v článku.

Nakoľko autor článku si zobral na pomoc citácie niekoľkých odborníkov, aby dodal článku dôveryhodnosť, musím upozorniť na niekoľko základných faktografických chýb, ktoré svedčia o neoboznámenosti s problematikou.

Po prvé, autor píše, že letničné hnutie sa objavilo "v Spojených štátoch na začiatku 20. storočia, keď sa odštiepilo od tradičného protestantizmu (preto sa zvykne označovať aj ako evanjelikálne)". Lenže letničné a evanjelikálne hnutie nie je vôbec to isté. Evanjelikálne hnutie má svoje historické korene už v 17. storočí a letničné hnutie iba vzniklo na jeho pôde. Obidve hnutia sú pokračovateľmi protestantskej reformácie, aj keď nie celé protestantské hnutie sa na to tak díva. Letničné hnutie tak možno (aj keď nie celkom) považovať za podmnožinu evankelikálneho hnutia. Hoci u nás na Slovensku ide o okrajové skupiny, vo svetovom meradle je to úplne iná vec, ako naznačuje aj článok, a preto by autor takéhoto článku mal poznať tento základný rozdiel. Jeho neznalosťou bolo do tohto článku zahrnuté celé evanjelikálne hnutie. Na mieste evanjelikálov by som asi využil naše nové právo na odpoveď. Ďalšie rozdiely (napr. medzi letničnými a charizmatikmi) sú asi nad rámec tejto diskusie a ich znalosť by som od autora článku nepožadoval.

Po druhé, stredisko Teen Challenge, ktoré v článku figuruje medzi letničnými cirkvami a spoločenstvami na Slovensku, nie je cirkvou ani spoločenstvom, ale ide o resocializačné stredisko pre drogovo závislých, v ktorom sa uplatňuje kresťanský prístup. Za zmienku stojí, že toto stredisko má vysokú účinnosť liečby, oveľa vyššiu ako nekresťanské resocializačné strediská (presné čísla nemám k dispozícii). Mnohí bývalí narokmani tu boli úspešne zaradení do bežného života. V každom prípade, zamiešanie resocializačného strediska pre narkomanov medzi cirkvi nesvedčí o prílišnej znalosti problematiky.

Po tretie, autor článku buď nevie, alebo sa zámerne vyhol faktu, že rozsiahle letnično-charizmatické hnutie funguje aj v rámci katolíckej cirkvi a je ňou oficiálne podporované. Na Slovensku je najznámejším príkladom Spoločenstvo pri dóme sv. Martina v Bratislave. Hoci osobne mám významné výhrady voči rímsko-katolíckemu náboženstvu a názor Ríma pre mňa veľa neznamená, uvedenie tejto skutočnosti by autorovi článku nabúralo predstavu, ktorá má z článku vyplynúť, totiž že letnično-charizmatické hnutie je niečo nové, podozrivé, vlastne sektárske...

Po štvrté, Lucia Grešková z Ústavu pre vzťahy štátu a cirkvi hodnotí letničné hnutie slovami: „To je postmoderna, náboženský supermarket. Ľudia nakupujú produkt na základe reklamy a na základe toho, čo uvidia. Už sa nerodia do jednotlivých tradícií, ale si ich vyberajú." Tento výrok svedčí buď o neznalosti základnej línie postmoderny alebo základnej línie samotného kresťanstva, na ktorej stojí aj letničné hnutie. Základnou tézou postmoderny je relativizmus, neexistencia absolútnej pravdy. Základnou tézou celého kresťanstva aj letničného hnutia je viera v absolútnu pravdu, ktorou je Ježiš Kristus. Ako potom môže takáto odborníčka povedať o letničnom hnutí, že je to postmoderna? Mimochodom, to, že si ľudia "tradíciu" vyberajú a nerodia sa do nej, je podľa mňa správne a v demokratickej spoločnosti by sme si to mali vážiť.

A teraz ešte niekoľko dôležitých faktov o letničnom hnutí, ktoré v článku chýbajú. Predovšetkým, čomu ako letniční charizmatici vlastne veríme. Dá sa to nájsť na webových stránkach azda všetkých charizmatických cirkví.

V prvom rade máme tú istú Bibliu, ako všetky kresťanské cirkvi. Vrátane katolíckej. To je dôležitý bod, nakoľko jedným zo znakov siekt je, že majú svoju vlastnú svätú knihu alebo iný zdroj pravdy, ktorý je k dispozícii väčšinou len u nich. Tak je to so Svedkami Jehovovými (okrem vlastnej verzie Biblie - preklad Nového sveta Svätých Písiem, je pre nich nevyhnutný časopis Strážna veža), Mormonmi (kniha Mormon) aj ďalšími sektami.

Ďalej máme to isté vyznanie viery ako všetky kresťanské cirkvi (Apoštolské vierovyznanie, Nicejsko-konštantinopolské vierovyznanie, Chalcedónske vierovyznanie). Takisto uznávame (spoločne so všetkými protestantmi a väčšinou pravoslávnych) výsledky prvých šiestich cirkevných koncilov, na ktorých stoja základné články kresťanskej viery vo všetkých konfesiách. Všetky rozdiely medzi nami (sem môžem zahrnúť aj celé evanjelikálne hnutie) a historickými cirkvami vyplývajú viac-menej z neskoršieho vývoja v cirkvi, ktorá sa od šiesteho storočia postupne preukázateľne odchyľovala od Biblie aj ranej kresťanskej viery. Čiže hlásame návrat ku koreňom, nie novú spiritualitu. Každý čitateľ si môže v biblickej knihe Skutkov apoštolov aj v spisoch raných cirkevných otcov preveriť, že v prvých storočiach bola cirkev výrazne charizmatická.

Toľko k faktografii. Na jednotlivé body kritiky uvedené v Žurnáli sa pokúsim odpovedať v druhej časti.

Skryť Zatvoriť reklamu