Sme sekta? Sme nebezpeční? (2)

Písmo: A- | A+

V prvej časti som poukázal na faktografické chyby v článku V náručí charizmatikov , ktorý vyšiel vyšiel v 48. čísle týždenníka Žurnál. V tejto druhej časti sa pokúsim odpovedať na kritiku, ktorá z menovaného článku vyplýva voči letnično-charizmatickému hnutiu.

1. Snaha o nestranné pozorovanie je hneď v úvode naznačená spojením "lákať do svojich osídiel" a letnično-charizmatické cirkvi sú nepriamo pomenované sektami, keďže aj názov článku V náručí charizmatikov je na titulnej strane časopisu zamenený za titulok V náručí sekty. Pritom je medzi nimi (právom) menovaná aj Apoštolská cirkev, ktorá je ale riadne registrovanou cirkvou a dosiahla svoju registráciu ešte za komunizmu 26. januára 1981 a má štatút pozorovateľa v Ekumenickej rade cirkví .

Síce Ivana Škodová z o.z. Integra hovorí, že "sekta je vlastne každé náboženstvo, ktoré sa oddelí od nejakého etablovaného náboženstva. Výraz sekta však ešte nemá hodnotiacu konotáciu, len opisuje, čo sa stalo." To sa však dozvie možno 5% čitateľov. Ostatní si hneď vybavia niečo ako Rodinu lásky, Anjelov svetla alebo neslávne známu Nebeskú bránu.
Zamietnutie registrácie cirkvi Kresťanské spoločenstvá je založené na podozrení z psychickej manipulácie, ktorá pochádza práve z dielne pani Škodovej. Pritom ide o jednostranné a anonymné svedectvá. Prečo pani Škodová nevypracovala aj nejaké stanovisko k registrácii Mormonov či Bahájskeho spoločenstva? Úplne súhlasím s cirkvou Kresťanské spoločenstvá, že sa obrátila na Ústavný súd. Názory (neanonymné) samotných členov Kresťanských spoločenstiev si môžete prečítať tu .

2. Nepriamo je kritizované používanie modernej hudby na bohoslužbách. "Vyzerá to tu ako na rockovom koncerte - gitara, klávesy i husle sú napojené na zosilňovače a z reproduktorov sa rinie príval hudby. Nechýbajú ani bicie." Podľa mňa je normálne že v 21. storočí sú nástroje napojené na zosilovače. Veď tak je to na všetkých kultúrnych podujatiach. Preč by cirkev nemala používať modernú hudbu? Pritom hlasitosť tejto hudby je primeraná, menšia ako na mnohých kultúrnych podujatiach. Viem to, lebo do Dúbravky z času na čas chodím.

3. Ďalej sú kritizované fyzické prejavy Božej moci a sú hodené do jedného vreca so stavmi zmeneného vedomia. Ivana Škodová pripisuje Slovu života rozporuplný vplyv na fyzické a psychické zdravie ľudí, odmietanie lekárskej starostlivosti a zodpovednosť za ťažké psychické poruchy, až samovraždy. Na všetkých členov Slova života, ktorých poznám, má toto spoločenstvo jednoznačne pozitívny vplyv. Lekárska starostlivosť sa u nás vôbec neodmieta. A pani Škodová sa zabudla pozrieť na to, koľkí ľudia sa vďaka pôsobeniu takýchto spoločenstiev samovražde vyhlo. A ak spáchal samovraždu niekto, kto bol v kontakte s takýmto spoločenstvom, to predsa vôbec neznamená, že to bolo pod jeho vplyvom, ale skôr to, že pomoc človeku so samovraždenými sklonmi v tomto prípade nebola úspešná. Tomu sa nedá vyhnúť, lebo úspešnosť pomoci závisí aj od človeka, ktorý ju prijíma.

4. V článku su evanjelikáli naznavní "jednorozmernými ľuďmi", lebo v ich života vraj existuje len viera. Nie je to tak, akurát viera sa dostáva do všetkých oblastí ich života. V evanjelikálnych a charizmatických cirkvách je veľká rôznorodosť, sú tam úplne jednoduchí ľudia, ale aj veľa vysoko vzdelaných ľudí, úspešných väčších aj menších podnikateľov, zdravo fungujúce rodiny. Osobne poznám viacerých ľudí, ktorí si pod pozitívnym vplyvom takýchto cirkví urobili vysokú školu. Naše hnutie Slovo života má vo Švédsku univerzitu. Mária z Apoštolskej cirkvi, ktorá "nechodí do kina, divadla, nečíta knihy, noviny a časopisy a nezaujíma sa o politiku" tak robí z vlastného rozhodnutia, lebo tieto veci v našich kruhoch nikto nezakazuje. To, že sa väčšinou stretáva s členmi Apoštolskej cirkvi, je úplne normálne, lebo každý človek, aj mimo cirkvi, má svoj okruh blízkych ľudí, s ktorými sa stretáva najčastejšie. Znovuzrodeného človeka by som nazval skôr "štvorrozmerným", lebo okrem prirodzeného sveta vstupuje do jeho života aj "štvrtý rozmer", nadprirodzeno.

5. Neviem, ako je výzva zničiť okultné predmety na hrane zákona. Z mnohých skúseností a svedectiev viem, že v prípade zapojenia sa človeka do okultizmu je na oslobodenie potrebné zbaviť sa takýchto predmetov. Nerobí sa v tom nátlak, ľudia sú vedení k tomu, aby to pochopili a urobili na základe slobodného rozhodnutia.

6. Nehlásame evanjelium prosperity: „Si úspešný, lebo Boh ťa miluje." Veríme, že Boh chce človeka požehnať v každej oblasti, najprv v duchovnej, a potom aj v materiálnej, kam patrí najmä zdravie a dostatok. Čiže skôr "máš potenciál byť úspešný, lebo Boh ťa miluje." Keď niekto tieto veci ešte nezažíva, nikto ho neobviňuje, že ho Boh nemiluje alebo je zlý, práve naopak, povzbudzujeme takýchto ľudí k ďalšiemu boju. Výsledkom je, že postupne medzi nami rastie počet úspešných ľudí. To je podľa môjho názoru záslužná činnosť, lebo to prispieva k úspechu celej spoločnosti. Zvlášť keď títo ľudia majú dobrú pracovnú či podnikateľskú etiku.

7. Keď Lucia Grešková hovorí o náboženskom supermarkete, kde si ľudia vyberajú svoju "tradíciu" podľa toho čo vidia, uvádza: "O to je to nebezpečnejšie. Buď si vyberiete niečo drahé a kvalitné, alebo niečo lacné, čo sa však pokazí." Tým akoby chcel dať najavo, že charizmatické hnutie ponúka niečo lacné a nekvalitné. Ale tí, ktorí prežili znovuzrodenie, vedia, že to vôbec nebolo lacné. U nás ešte stále kážeme Ježišove slová: "Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma" (Evanjelium Marka 8,34b). Lacným výberom je skôr žiť život tak, ako sa mi to páči.

8. Čo sa týka výchovy detí, drvivá väčšina letničných, ktorých poznám, vychováva svoje deti príkladne. Venujú sa im, chodia s nimi športovať, v cirkvách sú pre nich kreatívne nedeľné školy.

9. Hovoriť o "úspešnom exporte" evanjelikálneho hnutia z Ameriky do celého sveta je tak trochu smiešne. V článku sa uvádza ako príklad Irak. Pritom si málokto uvedomí, že misionári, ktorí takto odchádzajú do cudzej krajiny, sa musia zrieknuť osobného pohodlia a priniesť veľké obete, aby mohli vycestovať do krajiny plnej neistoty, kde budú ponúkať pomocnú ruku tým, ktorí boli roky utláčaní režimom a nemali slobodu sa rozhodovať o svojej, keď ta tak nazvem, "náboženskej orientácii". Asi nikto z nás by nechcel žiť pod režimom Saddáma Husseina. Používanie rozhlasu a televízie, dnes už samozrejme aj internetu, je podľa mňa len svedectvom o tom, že kresťania nie sú spiatočníci, ako si mnohí myslia, ale naopak priekopníci. To, že napríklad v Guatemale suplujú funkcie, ktoré si štát neplní, je chvályhodné.

Ak by niekto mal ešte iné otázky v súvislosti s menovaným článkom, môžete mi napísať. Kontaktné údaje nájdete na mojej webovej stránke. Môžete tiež navštíviť stránku našej cirkvi Slovo života, kde si okrem iného môžete pozrieť elektronickú verziu nášho časopisu Víťazný život, prečítať si zamyslenia či vypočuť nahrávky kázní, aby ste si sami urobili obraz, čo ľuďom dávame ako duchovnú potravu.

Ďakujem vám za trpezlivosť a prajem vám pekný deň a veľa múdrosti pri rozhodovaní o vašej večnosti.

Skryť Zatvoriť reklamu