Takéto myslenie bolo, a v niektorých prípadoch stále je, charakteristické v niektorých náboženských kruhoch. Ešte to skombinovať s Ježišovými varovaniami pred bohatstvom a s jeho výrokmi proti boháčom. Vrcholom je príbeh o "bohatom mládencovi", od ktorého Ježiš žiadal, aby predal celý svoj majetok, peniaze rozdal chudobným a nasledoval ho. Vlastne nie, ešte väčším vrcholom je istá kresťanská brožúra, ktorú som pred nejakým časom zahliadol: Ježiš bol bezdomovec...
Po stáročia je v mnohých cirkevných kruhoch živené takéto asketické myslenie. Začalo to už v prvých storočiach, možno najprv extrémnym mučeníctvom. Kresťania boli prenasledovaní pre svoju vieru a mnohí museli za ňu položiť svoj život. Je úžasné ohliadnuť sa a vidieť príklad týchto svedkov viery, ktorí neváhali obetovať všetko, čo na tejto zemi mali, lebo boli presvedčení, že majú lepší, trvalý majetok. No niektorí začali mučeníctvo priam vyhľadávať. To už bolo choré.
Iní zas pestovali asketizmus v sexuálnom živote. Z Kristovho učenia proti smilstvu a cudzoložstvu urobili niečo celkom iné a začali pohŕdať sexuálnym životom. Výsledkom boli tzv. panenské manželstvá alebo nadmerné vyzdvihovanie celibátu. Začali vznikať extrémne (samozrejme aj menej extrémne) mníšske hnutia. Príkladom, nad ktorým pomaly zastáva rozum, je Symeon Stylites, ktorý sa snažil dosiahnuť svätosť tým, že 37 rokov žil na vysokom stĺpe. Postupne sa formovalo stredoveké myslenie, podľa ktorého život na zemi je len slzavým údolím, ktorým prechádzame do večného života. S tým však akosi čoraz ostrejšie kontrastovali obrovské cirkevné majetky a koncentrácia moci v rukách vysokých cirkevných predstaviteľov.
Ako sa to stalo? Kde bola chyba?
Pozornejší čitatelia si akiste všimli logickú chybu hneď v úvode. "Koreňom všetkého zla je láska k peniazom - preto za všetko môžu prachy." Omyl. Za všetko môže človek. Jeho láska k peniazom. Jeho chamtivosť. Jeho nenásytnosť. Teda nie peniaze, ale láska k peniazom.
Táto láska môže nadobúdať rôzne formy. Prečo má človek rád peniaze? Lebo niečo znamenajú. Keď ich máme, môžeme si všeličo dovoliť. Môžeme mať lepšie auto ako sused. Ale aj iné formy prestíže sú veľmi príťažlivé. Čo práve letí? Mučeníctvo? Tak je budem horlivejší mučeník. Alebo celibát? Tak ja budem ešte zdržanlivejší! Svätejší! Letí chudoba? Tak ja budem ešte chudobnejší, ba čo, ožením sa so samotnou pani Chudobou! To na mňa nikto nebude mať! To budem najspravodlivejší!
Takto sa preoblečená chamtivosť dostáva do myslenia ľudí, ktorí si myslia, že za všetko môžu peniaze. A hoci nemusia mať žiadne peniaze, problém zostáva. Nie je totiž v peniazoch. Je v nás. Keď si to uvedomíme, až vtedy pochopíme Ježišovo učenie o vzťahu k peniazom. Naučíme sa byť dobrými správcami. Lebo aj o tom Ježiš veľa hovorí. Biblia hovorí o peniazoch prekvapujúco veľa. A zďaleka nie vždy negatívne. Dokonca aj keď sa dostaneme ku koncu tej istej kapitoly, ktorú sme citovali v úvode, dočítame sa tam: "Bohatým v tomto veku prikazuj, aby neboli namyslení a neskladali nádej v neisté bohatstvo, ale v Boha, ktorý nás štedro zabezpečuje všetkým čo potrebujeme. Prikazuj im, aby konali dobro, aby boli bohatí na dobré skutky, boli štedrí a vedeli sa rozdeliť s inými" (1. list Timotejovi 6:17-18). Teda apoštol Pavol tu hovorí, že aj bohatí majú žiť ušľachtilý život viery. Je to možné? Určite áno!
Potrebujeme vidieť oboje: Varovanie pred chamtivosťou a nenásytnosťou, ale aj biblické príklady bohabojných postáv zo Starej aj Novej zmluvy, ktoré disponovali veľkým majetkom či financiami: patriarchovia Abrahám, Izák a Jákob, kráľ Dávid, ale aj ženy, ktoré pomáhali Ježišovi svojim majetkom (Lukáš 8,3), či apoštol Pavol, ktorý bol zjavne aj šikovným podnikateľom, keď dokázal istého času živiť všetkých, ktorí boli s ním (Skutky 20,33-34).
Tendencia dívať sa na materiálne veci ako zlé nie je kresťanská, pochádza z gréckej filozofie a perzského náboženstva. Nadlho sa jej podarilo nainfikovať aj myslenie mnohých zbožných ľudí, je však čas prestať takto premýšľať, pristúpiť k životu aktívne a múdro, čistým spôsobom využívať všetky prostriedky, ktoré nám Boh dal, aby sme nimi vytvárali večné hodnoty.
