Ak chceme zistiť niečo z histórie, vždy sa musíme pozrieť na dostupné svedectvá. Ak sa niečo významné stalo, pravdepodobne o tom ostali určité dokumenty alebo materiály. Jednou dôležitou skutočnosťou prvého storočia je vznik kresťanstva. Čo vieme o vzniku kresťanstva?
Kresťanstvo vzniklo pôsobením Ježiša Krista a začalo sa rozširovať najprv v oblasti vtedajšej rímskej provincie Palestína. Okrem Novej zmluvy to potvrdzujú aj sekulárne zdroje, medzi ktorými môžeme spomenúť rímskeho historka Tacita alebo Suetonia, gréckeho satirika Lukiána, miestodržiteľa Bitýnie Plínia Mladšieho, sekulárneho pisateľa Tallusa alebo Flegona, ale tiež židovský talmud a známeho židovského historika Jozefa Flavia. Nemáme zachované žiadne dokumenty, ktoré by stopovali vznik kresťanstva inde, v inom čase alebo za iných okolností. Takisto všeobecne uznávaným faktom vo všetkých svedectvách z tej doby je, že Ježiš Kristus bol ukrižovaný.
Ďalej vidíme, že vo všetkých existujúcich kresťanských spisoch je vzkriesenie považované za ústredný prvok kresťanskej zvesti. Celkovo, keď vezmeme do úvahy všetky dostupné svedectvá z tej doby, či kresťanské alebo nekresťanské, nevidíme nikde hlásané kresťanstvo bez zmŕtvychvstania. To dosť protirečí možnosti, že by vzkriesenie bolo mýtom, lebo mýty obvykle vznikajú dlhšiu dobu. Okrem toho napospol im chýbajú historické údaje a existujú skôr v zmysle „kde bolo, tam bolo". Naproti tomu o Ježišovom vzkriesení máme k dispozícii zachované svedectvá s prekvapujúcim množstvom podrobností, ako sú mená reálne žijúcich osôb, geografické miesta alebo časové údaje.
Keď sa zvesť o vzkriesení začala šíriť v Jeruzaleme a Judsku, bolo pochopiteľné, že židovské autority sa snažili túto zvesť zastaviť. O tomto postoji nemá zmysel pochybovať, lebo pretrval u ortodoxných Židov až dodnes. Napriek tomu sa správa o zmŕtvychvstaní v Jeruzaleme a v Judsku ďalej šírila. Ako je to možné?
Josh McDowel, svetoznámy prednášateľ a spisovateľ, bol kedysi ateistom a z kresťanstva sa vysmieval. Keď ho niektorí kresťanskí priatelia vyzvali, aby seriózne preskúmal historické základy kresťanstva, rád sa na to nechal nahovoriť s presvedčením, že nebude nič jednoduchšie, ako poukázať na nepresnosť a nespoľahlivosť Biblie, čím by úplne rozbil základy kresťanstva. Začal sa tým teda seriózne zaoberať, no čoskoro zistil, že to nebude také jednoduché. Čím viac faktov sa dozvedal, tým nepriestrelnejším sa kresťanstvo preňho stávalo. Napokon sa stal kresťanom. Presvedčili ho fakty. Napriek tomu mu trvalo ešte nejaký čas, kým sa týmto faktom dokázal poddať a uveril v Ježiša Krista. Dnes je už dlhé roky jedným z najvýznamnejších obhajcov kresťanskej viery.
Podľa jeho vlastného vyjadrenia je preňho jedným z najsilnejších argumentov práve historická udalosť vzkriesenia Ježiša Krista. Vo svojej knihe Viac ako tesár píše:
„Po viac ako 700 hodinách štúdia tejto témy a dôkladnom preskúmaní jej základov som prišiel k záveru, že vzkriesenie Ježiša Krista je alebo jedným z najšpinavších a najneslýchanejších podvodov, aký bol kedy ľuďom podstrčený, alebo je to jedna z najdôležitejších historických skutočností."
V súvislosti so vzkriesením uvádza ako veľmi vážnu skutočnosť prázdny hrob, ktorý v Jeruzaleme jednoznačne bol, keď apoštoli začali hlásať vzkriesenie. Je jasné, že zabalzamované telo Ježiša nebolo k dispozícii, lebo inak by kresťanské posolstvo o vzkriesení neprežilo v Jeruzaleme ani jediný deň. Z toho vyplýva otázka, ako vysvetliť prázdny hrob.
Viacerí sa o to pokúsili. Josh McDowel sa v knihe Nové dôkazy, ktoré vyžadujú rozhodnutie zaoberá otázkou historickosti vzkriesenia veľmi podrobne. Okrem iného odpovedá na niekoľko najrozšírenejších teórií, ako vysvetliť prázdny hrob. Niektorí prišli s teóriou, že ženy, ktoré oznámili zmiznutie tela, zašli k nesprávnemu hrobu. To by sa však toho istého omylu museli dopustiť aj všetci ostatní. Keby to tak bolo, židovskí vodcovia by určite nečakali so založenými rukami a verejne by poukázali na to, kde je skutočný hrob, aby tak umlčali správy o vzkriesení.
Iná teória hovorí, že učeníci mali halucinácie alebo niečo podobné. Tu však narážame na psychologický problém: ako môže vyše päťsto ľudí počas štyridsiatich dní mávať takú istú, pravidelne opakovanú a dokonca skupinovú halucináciu? A okrem toho, to by naozaj nikto za ten čas nenašiel Ježišovo zabalzamované telo? Prečo ho teda nikto neukázal?
Často uvádzanou teóriou je, že Ježiš na kríži v skutočnosti nezomrel, ale iba stratil vedomie vyčerpaním a stratou krvi. Odhliadnuc od toho, že autority a zodpovední veľmi dobre vedeli, kedy je niekto mŕtvy, keby sa aj naozaj stalo, že Ježiš nezomrel a že prežil aj nasledujúce tri dni v hrobe, mohol by sa sám bez cudzej pomoci dostať z hrobu, pri ktorom bol privalený ťažký kameň, pričom na jeho pohnutie zvonku bolo treba možno aj dvadsať mužov? A keby aj (čo je absurdné), stal by sa Ježiš v takomto stave predmetom uctievania a presvedčil by učeníkov o svojom vzkriesení, a to až do takej miery, že by boli ochotní za túto zvesť položiť život?
Iná teória hovorí, že Ježišovo telo ukradli učeníci, keď stráž spala. Ale uvažujme trochu. Po prvé, stráž nemohla spať. Presnejšie povedané, nie celá. Vojaci sa museli striedať, aby vždy niekto strážil. A okrem toho, vieme si predstaviť učeníkov, ktorí boli zdecimovaní poslednými udalosťami, aby takéto niečo zosnovali a potom za to položili svoj život? Veď by vedeli, že šíria podvod. Pod tlakom obrovského prenasledovania by to nepochybne vzdali.
Iní hovoria, že telo nevzali učeníci, ale Židia alebo Rimania. Ak by to tak však bolo, prečo potom, keď učeníci začali zvestovať vzkriesenie, neprišli a jednoducho nevysvetlili, ako to bolo? Mohli naozaj zabalzamované telo poprevážať po uliciach Jeruzalema a všetkým ho verejne ukázať. To by úplne zničilo kresťanskú zvesť. Ale namiesto toho židovské a neskôr aj rímske autority kresťanov prenasledovali. Nebolo to náhodou preto, že nemali argumenty? A ak by tie argumenty mali, prečo sa nám nikde nezachovali?
Niekto môže namietnuť, že svedectvá, z ktorých vychádzame, nie sú dôveryhodné. Položme si potom otázku, ktoré svedectvá sú dôveryhodné. Tejto téme sa budeme venovať neskôr v inom článku. Veľmi silnou skutočnosťou ale je úplná absencia súdobých svedectiev, ktoré by vyvracali vzkriesenie. Skúsme sa racionálne zamyslieť: Keby bolo možné vzkriesenie v tej dobe vyvrátiť, to by sa naozaj nezachovalo o tom nič? Napokon aj všetky uvedené teórie len podporujú realitu vzkriesenia. Načo by totiž vznikli, keby nebolo treba vysvetliť prázdny hrob?
