Problém Slovákov nie je hymna. Problémom Slovákov je pokrytectvo, farizejstvo, závisť, nevera a alkoholizmus.
Ako inak lepšie začať nový rok ako úvahou o tom na čo sa na Slovensku hráme. To čo nám Slovákom ide skutočne skvele je predstieranie, kamuflovanie, zavádzanie a odvracanie pozornosti od jadra problému. Všetci dobre vieme ako na tom sme, no napriek tomu sa všetci dokážeme dokonale tváriť, že to nevieme. Kradneme, klameme, podvádzame, pijeme, nemáme zábrany a kúska hanby brata okradnúť, kamarátovi manželku zviesť, pre nikoho neurobíme viac ako on urobil pre nás, vyhotovíme si dokonca z toho všetkého veľmi veľa fotografií a pýšime sa tým všetkým na sociálnych sieťach. A čo tak začať inak tento rok?
Čestne a lojálne.
Vypočutie si novej hymny vo mne evokovalo reflexiu nad časmi kedy pôvodná hymna vznikala.
Kedy vládla súdržnosť, žilo sa komunitným spôsobom a problém jednotlivca bol problémom skupiny. Ľudia neboli odkázaní na svojpomoc, nevládla osamelosť a frustrácia. Pojem depresia sa neskloňoval vo všetkých pádoch ako je tomu dnes. Dlh jedného člena rodiny, bol dlhom rodiny celej. Smrť rodičov neznamenala pre deti odchod do ústavu. Vedeli sme sa obdarovať, vedeli sme sa podeliť, vedeli sme si nezištne pomáhať. Psychoterapeuti by boli v tých časoch nezamestnaní a z traumy dostala aj pekná kázeň miestneho farára.
Aj v uplynulých časoch sa páchali zverstvá, vyskytla nečestnosť či rivalita, no oni vtedy nemali nič, my dnes máme všetko. Aspoň to všetko, čo k životu v pravde a pokoji potrebujeme.
No chceme viac, stále viac a zoznam našich želaní začína byť nekonečný.
Čo sme zo spoločnosti dokázali za pár desaťročí vytvoriť. Kde skončila snaha našich starých rodičov. Neidentifikovateľný status akejsi pseudoslobody a sebarealizácie, sebestačnosti, korunovaný malichernosťou, povrchnosťou a sebestrednosťou. Ale vieme sa tváriť, že je všetko v poriadku, v tom sme frajeri. A keď sa nám to vymykne spod kontroly, vyriešime to po slovensky. Alkoholickou orgiou.
Hanbiť by sme sa mali. A to všetci do jedného.
Predovšetkým tí, ktorí sa v tom nájdu a drzo dokážu prehlasovať, že na to majú právo, no hanbiť by sa mali aj tí ostatní, pretože sa tomu všetkému len nečinne prizerajú a tým odobrujú túto devalváciu hodnôt a degradovanie spoločnosti. Naša sloboda rozhodnutia, končí tam kde začína sloboda toho druhého.
Začni od seba prosím, prestaň sa hrať, skrývať a ak aj sám máš zostať, byť tým jedným spravodlivým, tak v tom vytrvaj. Či ťa budú nasledovať, nechaj na nich. No tvoje svedomie sa ti raz za tvoju obetu bohate odvďačí.
Našim problémom nie je hymna. Tá svoj hlboký zmysel a symboliku nestratila s fujarou či bez fujary. Tu ide o nás. O to kým naozaj sme. Hľadajme sa v tom všetkom. Stratili sme sa. Kto vlastne sme? Hľadajme pravdu, oslobodí nás. Nezmeníme okolnosti, môžeme zmeniť náš postoj a naše vnímanie týchto okolností. Nejde o to ako veci vyzerajú, ale o to akými skutočne sú. Hymna je v poriadku. Riešme to, čo v poriadku nie je, počínajúc objednávateľom jej zmeny .
