Oheň v rukách pyromanov, alebo ako technológia môže predbehnúť svedomie
Prometeov dar, alebo kliatba?
Keď pračlovek prvýkrát skrotil oheň, jeho vízia bola jasná: teplo pre rodinu, ochrana pred dravcami, príprava pokrmov s víziou vône chleba. Oheň mal byť stredobodom komunity. Pračlovek netušil, že o pár tisícročí neskôr ten istý oheň poslúži aj na vypaľovanie celých dedín a v rukách pyromanov sa stane nástrojom číreho ničenia. Keby to vedel vtedy pri tom prvom zaiskrení, možno by si dvakrát rozmyslel, či vôbec chce tú iskru vytvoriť.
Keď sa obraz stáva zbraňou
Dnes stojíme pred rovnakým ohňom, ale hovoríme mu: Umelá inteligencia (AI). Mala zapáliť svetlo poznania, no namiesto toho vidíme dym z mnohých horiacich životov.
Je mi úprimne ľúto, keď vidím, ako si sami tvoríme aj také nástroje, ktoré nás ničia.
Dobrý sluha, zlý pán.
Sme svedkami tragédií, kde sa obraz stáva zbraňou. Kde si mladé dievča siahne na vlastný život, pretože digitálny priestor zaplavili ponižujúce falzifikáty jej vlastného tela vytvorené AI. Toto nie je pokrok. Toto je digitálne barbarstvo. Alebo tie preteky rôznych politikov a ich snaha - kto prvý koho cez AI viac zosmiešni či poníži.
Rovnaký oheň pustoší aj pôdu vedy a výskumu. Nástroj, ktorý mal násobiť poznanie, sa v rukách podvodníkov mení na fabriku na klamstvá, zavádzanie a podvody.
Akademickí pyromani a vypálená pravda
Zatiaľ čo poctiví odborníci a profesionáli roky budujú vedomosti a skúsenosti, niektorí si pomocou zneužitia algoritmov vyrábajú akademickú autoritu na počkanie.
Je to paradox našej doby.
Systémy sa snažia chrániť pred zneužívaním technológie a pritom často komplikujú život tým, ktorí chcú nástroje používať poctivo. Vám tabuľku do domácej úlohy či seminárnej práce nepomôže vytvoriť, ale podvodníkovi čo vie algoritmy oklamať vytvorí aj celú dizertačnú prácu. Môže sa účastniť na generovaní prázdnych článkov a vymyslených výskumov, ktorými si pseudo-vedci betónujú tituly a moc.
Umelá inteligencia nie je zlá sama o sebe
Je to len zrkadlo, ktoré nám vracia obraz toho, akí sme ako spoločnosť. Ak tolerujeme zosmiešňovanie, ponižovanie, plagiátorstvo alebo manipuláciu - žiadna technológia nás nezachráni. Naopak - len urýchli náš pád.
Preto skutočná otázka dneška neznie len:
Akú technológiu vytvárame?
Akými ľuďmi sa pri tom stávame?
Oheň môže domov zohriať, ale môže ho aj spáliť.
Technológia sama o sebe nerozhoduje. Rozhoduje človek.
A preto je dnes dôležité, aby sme sa nebáli rozprávať, keď vidíme klamstvo, manipuláciu alebo zneužívanie technológií. Verím, že nájdeme spôsob, ako tento živel regulovať zákonom skôr, než po nás zostane len spálená zem.
Pravda je totiž ako ten oheň v krbe: mala by nás hriať, udržať spolu, nie slúžiť na to, aby sme hodnoty premieňali na popol.
Spoločnosť totiž nepadá vtedy, keď vzniknú nové nástroje:
Spoločnosť padá vtedy, keď čestní ľudia prestanú nahlas hovoriť pravdu o ich zneužívaní.
