Mám veľkú radosť, ako vieme byť my Slováci súdržní, keď nám ide o tú istú vec.
Hlavne keď začneme neznášať toho istého človeka. Ako sa vieme rýchlo zmobilizovať, zorganizovať a stáť odhodlane jeden vedľa druhého, takmer ruka v ruke, dokonca v objatí, keď treba. Zrazu! Zrazu dokážeme zabudnúť, že ešte včera mnohí z nás boli pokrytcami, arogantnými a cez mŕtvoly išli za svojím vlastným blahom. Dnes tu pôsobíme tak pokorne, spravodlivosti plní, to odhodlanie začať odznova a lepšie. Len dokedy. Ako odsúdený, ktorého sa spýtajú či sa kajá a uvedomil si svoju vinu. Ktorý sľúbi dobročinnosť, pokánie, život v pravde, pomáhanie slabším a bezúhonnosť naveky. Naozaj bude z neho vzorný občan a možno aj skaut? Alebo hneď na slobode za bránou zabudne na všetky svoje sľuby?
Sme tu pred tribúnami našej novej slobody, nádejnej vrátenej demokracie, súdržnej krajiny a vízie života v mieri.
Naozaj? Takže od "zajtra" hneď ako nová vláda prinesie mier a pokoj, budeme žiť už len v harmónií obklopení toleranciou a rešpektom? Alebo budeme opäť útočiť na odlišných, na tých, ktorí nezdieľajú naše presvedčenia o tom ako má vyzerať tradičná rodina? Normálny život? Budeme rešpektovať každého odlišného, teda iného rasového alebo etnického pôvodu, vierovyznania, veku, rodu, pohlavia alebo sexuálnej orientácie? To vážne? Alebo je nám "dobrý" len kým manifestuje teraz s nami? Alebo sa len čo to bude možné staneme už tradične sudcami všetkých a všetkého, čo sa vymyká našej norme a predstave o ideále? A to nehovorím o tom ak niekto je rozvedený, či chudobný, alebo chorý, alebo akokoľvek inak "nespĺňa" obraz o dokonalom kolegovi, susedovi či priateľovi. Zhodnotiť, zaradiť do kategórie, ohovoriť, stigmatizovať, vyčleniť, vylúčiť. Bodka.
A práve pre toto si tých pár diskreditovaných robí a bude robiť s nami čo chce. Naše slabosti, sú ich silou!
Dnes je to jeden politik, zajtra iný, no stále to bude o utláčaní, zavádzaní, kradnutí a klamaní, ale v inom odtieni. Alebo už vieme koho voliť? Akého lídra si zvoliť? Komu vysloviť dôveru a dať náš hlas? Takého čo nám bude vzorom? Vzorom čoho? Zmeny? Zmeny k čomu? K ďalšiemu šakalizmu len v inej farbe? Šakalizmu legitímnemu. Šakalizmu "spravodlivému". Tomu nášmu! Áno, pre mňa je šakalizmus to čo robíme. Ešte aj parkovisko invalidovi obsadíme. Nie? Tak teda ako je možné, že to nerobíme doma, na pracovisku v školách či na úradoch. Sloboda, demokracia a uznanie práva predsa všade. Či len pre nás? Tu a teraz?
Sloboda sa musí žiť z nášho vnútra navonok. Nie opačne.
Prečo sa necítim slobodná v práve udať násilného manžela, prečo dovolím aby sused ubližoval susede a nepomôžem jej s jej právom jej slobody. Prečo sa bojíš nahlásiť vlastného šéfa, že ťa sexuálne obťažuje. Kde je sloboda? Prečo nepovieme, že vieme o šikane v triede nášho syna na škole v obci. Prečo sa neobrátime na kompetentných keď vieme, že kolegyňa si tiež zadovážila vysokoškolský diplom, no na prednáške a skúške ju nikto nikdy nevidel. Prečo neštrajkujeme keď nás vykorisťujú v práci, zneužívajú, okrádajú a tým v nás vypestujú nenávisť, závisť a nevraživosť. Prečo kde sa pozriem vidím vo vedúcich funkciách viac zlodejov, klamárov, záletníkov ako niekoho pri kom nezahrmí keď do kostola vojde. Pretože práve títo sú tak priveľmi často v laviciach kostolov, v snahe o hľadanie odpustenia, či vytvárania falošnej fasády samaritána? Politika chceme čestného a šéfa, vedúceho či manžela nie?
Koľkí z nás vedia o nepráve, nespravodlivosti, podlosti a nič s tým neurobia.
A prečo ja, nech druhí urobia. Ja, to tak. Riskovať budem. A čo z toho budem mať... A sme doma! Čo z toho budem mať! No nič. Len čisté svedomie. Len dobrý pocit. Viete, myslím, že sami sme si vinní z toho všetkého. Kto je vinní, že kradne a kto je vinní, že to nepovie. Kto je vinný, že je záletník, kto je vinný, že mu nepovie, či mu hanby niet. O tomto to všetko je. Chceme slobodu a demokraciu na čo? Na robenie si toho čo chceme, kde chceme a s kým chceme? Skvelé. Len tak ďalej. No práve následkom tohto života priemerného Slováka v klame, že byť nečestný, neverný, lakomý, namyslený, závistlivý je v poriadku, je ľahkým objektom manipulácie v rukách tých ktorí takí sú z "povolania" exemplárne, pre ktorých KRADNUTIE, BLAHOBYT A SMILSTVO sú zmyslom života.
Využíva proti nám našu rozpoltenosť, nesúdržnosť, boj jedného proti druhému. Našu nevšímavosť, našu povrchnosť, náš nezáujem, našu sebastrednosť, pohŕdanie jeden druhým, mám pokračovať? Pridám teda. Ako by nestačilo tak ešte aj v tej rozpoltenosti, medzi tými čo sú tí "naši", tak aj tam panuje závisť, nenávisť, intrigy, nevera, podlosť, zavádzanie.
A dielo je dokonané. Čo žijeme doma, to žijeme v krajine.
Pre hŕstku prefíkaných je takýto národ radosť manipulovať. Zábavný park, lunapark. Hra, javisko. No role sú vymenené. Pajácmi sme my a oni sú divákmi. Zrazu sme však súdržní. Si rád, že tam je, sused. Na manifestácií. A s výťahom si mu včera ušiel. No teraz je s tebou. Bojovať. A za čo? Návrat do ringu. Ringu v ktorom zajtra naňho zaútočíš, lebo ti obsadil parkovisko. Ale do nášho ringu, predsa politikov nič. Mikro sveta boja, kto z koho. Vedia to. To sú ich výherné karty. Majú nás v hrsti. "Vedia", že kolegyňa, ktorá dnes pri tebe stojí bude zajtra tvoja nepriateľka, lebo ti zvedie manžela. Chceme naspäť slobodu a demokraciu, aby sme sa mohli podvádzať v tom našom malom a pokojnom mikro svete? Aby nás nerušil nikto pri našich hrách a manipuláciach. Či o čo nám to vlastne ide?
Vážení občania, susedia a kolegovia. Keby ste takí súdržní boli bývali aj včera tak zloba, zášť, závisť a nenávisť by vás ešte do včera nebola ovládala a táto vláda nikdy nebola, nikdy by sa v nej neusadila, nezaujala by pevné miesto, tak by ste dnes demonštrovať nemuseli. Lebo predátor dokáže uloviť len slabú korisť. Na zdatnú rozhodnú silnú si netrúfa. Možno aj skúsi zo zúfalstva a hladu, no prehrá! Tu vyhral, vo voľbách a opäť vyhrá, pretože pozná slabé miesta svojich voličov a predovšetkým nevoličov.
Vie čo sľúbiť, vie ako manipulovať, vie ako vykorisťovať, vie čo na slabých platí. Ak nechceš opäť mrznúť vonku onedlho zas pre tú istú kauzu, snaž sa premýšľať nad tým koho volíš, no predovšetkým hlavne nad tým koho volí tvoj sused a hlavne prečo ho volí! A staň sa jeho priateľom aby nevolil toho kto uškodí trom ďalším generáciám.
Lenže my sme už raz takí my Slováci. Kde bola naša angažovanosť a húževnatosť keď sa karafiáty rozdávali? Keď bolo potrebné ľud zjednocovať a nie zbrojiť proti sebe? Zabávali sme sa na tom a tetky nechali napospas šakalovi. Prečo musíme opäť zas až krvácajúce rany liečiť? Kde sme boli keď bolo potrebné ukázať, predviesť, chodiť a hlásať, že aký štát si vytvoríme, taký štát žijeme? Boli sme zaujatí. Jednostranní. Ja predsa viem koho voliť. To je skvelé. A suseda vie? V slovníkoch nájdeme výraz Zaujatosť v spojení s neobjektívnosťou: nevie sa zbaviť zaujatosti, neobjektívnosti pri rozhodovaní, jednostrannosť (vzťah iba k jednej stránke veci); jednostrannosť chápania niečoho.
Teší ma aký vie byť náš ľud súdržný, keď sa v niečom zhodne. Škoda len, že sa nezhodne častejšie.
Koľko spolupatričnosti vidím, keď nám horí za pätami. Ak sa však opäť dostane všetko do relatívne pokojných koľají, vrátime sa k tradícii obviňovania, očakávaní, sťažovania sa a ohovárania! Bude predsa potrebné nájsť vinníka toho všetkého. Keby ste ich neboli volili... A ty keby si bol išiel voliť, ty si čo nešiel... Ohovárajú sa obyčajní aj neobyčajní ľudia, politické aj nepolitické osobnosti, zdá sa, že ohováranie nás spája.
Tak sa ohovárajme. Aspoň čosi, zdá sa, nás spája úplne všetkých.
