Strávil som predĺžený víkends manželkou a 13 ročnou dcérou v hlavnom meste Dánska -Kodani. Po príletea odložení si kufrov v hoteli vyrazili sme spoznávať krásy hlavného mesta.Nakoľko na severe Európy bolo chladno - 7°C a studený vietor od mora neustálefúkal, zašli sme do najbližšej kaviarne na kávu a čaj. Po predložení účtu mičašník vydal menej. Keď som mu ukázal účet a výdavok ospravedlňoval sa, že sito nevšimol.
Po obede sme sa ubytovali amal som doplatiť ešte čiastku za hotel, lebo časť som platil v Bratislave akozálohu vo výške 60%. Recepčný chcel, aby som mu zaplatil zálohovú čiastku a niedoplatok, ktorý bol samozrejme nižší. Vysvetlil som mu mojou slabouangličtinou, že nemienim platiť znovu vyššiu čiastku. Po nemecky zase nerozumelon, ale jeho kolega. Nakoniec sme sa dohodli. Nepáčil sa mi však jeho prístup,lebo trval na platení vyššej čiastky, napriek tomu, že pozeral do počítača, kdeto musel mať názorne všetko vyznačené.
Prehliadka Kodane bola fajn.Mesto a teda aj Dánsko má bohatú históriu, má čo ukázať turistom. Poprechádzkach mestom sme sa išli občerstviť do najrozšírenejšieho fast foodu nasvete / asi viete ktorého, máme ich niekoľko na Slovensku /. Obsluha - hrozná, nevedelimi dať 4 jedlá za 10 minút, zásobník s hranolkami zíval prázdnotou, ďalšíobsluhujúci zmätene pobiehali medzi zákazníkmi a kuchyňou, domáhajúc sahotových jedál. No katastrofa nastala, keď sme si našli voľné miesto. Nastoličkách hranolky, na stoloch neupratané, nehovorím o utretí kečupov adresingov. Po zemi sa váľali lyžičky, servítky, nedojedené kusy občerstvení.Jeden pomalý personál spratával zo stolov, ale absolútne sa nestaral o špinu nazemi. Bolo nám z tohto pohľadu zle. Spomínali sme na personál, ktorý je naSlovensku, ako kmitá, ako sa stará o čistou stolov o podlahe ani nehovorím. Aknáhodou Vám nedonesú k stolu do časového limitu Vašu objednávku, máte juzadarmo. V Kodani by ste mali jesť zadarmo stále, ak by ste mali záujem v tej špineostať.
Vrchol všetkého však boliulice v okolí centra - Radničné námestie, hlavná pešia zóna Stroget - rozbitéfľaše, nedojedené kusy rýchleho občerstvenia a rozbité sklá na zastávkeautobusu, opití bezdomovci si sadnú k Vám na lavičku a kričia na pol námestia.Váš krátky odpočinok sa skončil. Pán Andersen sa asi preto otáča od tohtoneporiadku, aby ho nevidel, ale pri parku Tivoli je to to isté. Malá morskávíla sedí na kameni ďaleko od tohto neporiadku a nemusí byť smutná - pri nej jekrásne okolie a parky.
Píšem to pre návštevníkovSlovenska, ale aj pre nás obyvateľov. Buďme hrdí, ako vyzerajú naše mestá, mámesamozrejme ešte čo zlepšiť, ale pri porovnaní s Kodaňou, nemusíme byť smutní.Prešiel som už veľa miest v Európe a môžem porovnávať. Na čo sa sťažujúzahraniční turisti to majú aj doma ak nie viac. Doma sú asi už zvyknutí čovidia dennodene, ale ideál neexistuje.
Nechcel so m týmto odrádzaťod návštevy hlavného mesta Dánska, naopak, je tu čo vidieť, ale radšej sadívajte na krásne fasády domov a zámkov.
Autor: Andrej Hornáček
