Keďže nemal vydávať menšie peniaze,žiadal zákazníkov, aby mu platili menšími bankovkami. Keď som bol asi po 10minútach pri okienku, pani predo mnou platila 500 Sk bankovkou sumu 50 Sk zahodinu parkovania.
Inkasujúci "šéf" ju žiadal o menšie peniaze, keďževšak nemala, tak žiadal aspoň 10 Sk , aby jej mohol vydať. Pani nemala a ja somvidel, že "šéf" jej vrátil z 500 Sk na pult 440 Sk, teda o 10 menejako mala dostať. Na jej urgenciu odpovedal, že nemá desaťkoruny. Na to som janeodolal zastarať sa a povedal som : "tak jej dajte dvacku". To samu však nepáčilo, nepriateľsky na mňa zazrel a zahlásil : " Čo sme mycharita ? " To mi vyrazilo dych a po zaplatení 50 -ky som radšej išielpreč.
Príhoda mi však dlho vŕtala v hlave, neviem, či pri dlhšom čakaní v radeby som nemusel platiť arogantnému pracovníkovi prípadne i za ďalšiu začatúhodinu. Takže by som mal byť vlastne spokojný, že ma to nestálo viacej. Pri spomienke na návštevu letiska vo Viedni, kdesú na platenie automaty by som uvítal čím skoršie sprivatizovanie celéholetiska a skvalitnenie služieb, čo by určite uvítali všetci návštevníci spodobnými skúsenosťami. Dokedy sa ešte máme hanbiť ?
Autor: František Krajčovič
