Prekliata fiatka

Hrozne mi to pripomenulo reklamy z rádií v ktorých pozývajú ,, fšecky mladé kočičky´´ na krutú hip-hopovú žúrku do klubu Cos(z)a nostra. Teda pardón Kosa nostra. Ako ľudia či je to vaša kosa je mi úprimne jedno to nie je moja vec. Naša vec. Cosa nostra.(čítať poprosím so z) Keď už tak veľmi túžime mať v hlavnom meste podnik pomenovaný podľa mafiánskej vetvy tak aspoň ten názov nekomoľme.

Los mafiosos... vlastne mafiáni už nie sú to, čo bývali...teda aspoň tí sicílsky. No a buďme úprimný, ani tá hlúpa čižma v stredozemnom mori už nie je staré dobré Taliansko. Asi pred mesiacom sme sa zo školy vybrali robiť výmenný pobyt do Foggie. Takej malej diery blízko Neapolu. Ako človek by si myslel, že keď si už vytrpí sedemnásť hodinovú cestu autobusom až dakam na južný juh tak si tam aspoň užije ten pravý južanský temperament! Nejakú poriadnu taliansku hádku pri ktorej lietajú taniere! To by bolo! No nerobme si zbytočné nádeje, taniere by aj lietali a to ešte ako ľahko, keďže tá moja dočasná výmenná rodinka tam jedla z tanierikov plastových, no niet toho kto by nimi hádzal. Alebo som len možno prišla tesne po zažehnaní rodinnej krízy a ešte nestihli nakúpiť nový servis.

Lenže keď som sa už ako tak vyrovnala s faktom, že sa neocitnem pod život ohrozujúcou paľbou porcelánu, nad vodou ma držala aspoň predstava chutnej voňavej úžasne ultra maxi tenkej pravej talianskej pizzi (presný opak mrazákovej pizzi Guseppe, v ktorej len tak mimochodom chýba jedna malá písaná jota)! Samozrejme ako vždy som sa tešila predčasne lebo to, čo mi večer naservírovali malo minimálne tri centimetre na výšku, a nápadne sa ponášalo na typickú jedálenskú pizzu... našťastie len tými troma centimetrami!

Nečudo, že ma pomaličky opúšťali všetky očakávania ale predsa... Už len jedno jediné... Nech majú fiatku. Malú, starú, rozheganú, pre mňa za mňa nech má aj dieru v podlahe len nech je to fiatka!!! Prosím, prosím... Smola...BMW éčko...

Ako by nestačilo, že namiesto spaľujúceho letného slnka som si týždeň užívala nie až tak spaľujúci letný ,, dáždik´´, že jediné čo mám z ohromujúceho Neapolu sú tri hodiny strávené medzi predavačmi zaručene pravých napodobenín opaskov Dolce & Gabbana, riadna nádcha a fotka tretiaka Braňa na ktorom si pekne zgustol nefalšovaný Neapolský operenec, ako by nestačilo, že na verejných záchodoch na vás upokojujúco a povzbudivo hľadí fotka Patra Pia ( však Pater Pio, stojí pri vás aj v období najhorších žalúdočných ťažkostí) no tak akoby toto všetko nebolo už naozaj dosť tak som sa ani v tej prekliatej fiatke nezviezla!

Ešteže aspoň talianska zmrzlina ostala taká aká má byť- riadne studená.

Autor: Katka Cisárová

(Blog Prvý pokus je určený novým autorom, ktorí chcú uverejniť len jeden článok, alebosa chcú podľa reakcií naň rozhodnúť, či písať pravidelne.)