Napriek mizernejpropagácii bol klub úplne plný, publikum našlapané a natešené. Vďakanefungujúcej ventilácii bol asi po dvadsiatich minútach vzduch úplnenedýchateľný, čo však zjavne nikomu nevadilo. O 20,30 sa na scéne zjavilimuzikanti z kapely Ventil RG, posilnení o Vesla zo skupiny Vetroplachv úlohe klávesáka. Potlesk kulminoval vo chvíli, keď na pódium vtancovalJano Kuric v obleku, ktorý pamätal časy prvých koncertov. Napriek dvadsaťročnejpauze kapela hrala veľmi dobre a hlavne s chuťou. Kuricov spev, ktorýma v piesňach Vidieku vždy ťahal za uši sa k týmto piesňam hodilvýborne. Zvuk bol prekvapivo dobrý a na pomery relatívne malého klubuadekvátny. Občas nebolo príliš dobre rozumieť spevu, ale keďže všetciv sále spievali, bolo to aj tak jedno. Kapela hrala asi trištvrte hodinu,rad prišiel na všetky legendárne hity. Všetci chceli byť radšej dnes aktívniako zajtra rádioaktívni a hoci fajčenie škodí zdraviu, v klube sa dymdal krájať. Veľmi pozitívne bolo, že hoci Ventil RG v podstate vystúpiliako predskupina, nemali horší zvuk ani nemuseli hrať na sekundu presnea mohli dať prídavok bez toho, aby ich nejaký „hviezdny" manažér ťahalz pódia.
Po zhruba dvadsiatichminútach sa na pódiu zjavili The Specials a po prvých štyroch taktoch malicelú sálu obtočenú okolo prsta. Hoci z pôvodnej zostavy bol tuším ibaNeville Staples a bubeník mal podľa môjho odhadu asi osemnásť rokov, bolto koncert, aký som už dlho nezažil. Fantasticky zohratá kapela nepoľavila anina sekundu a keď gitaristovi prestal fungovať mikrofón, vymenili mu hopočas skladby a išlo sa ďalej. Kapela striedala piesne rýchlei pomalšie, ale ani pri jednej sa nedalo ľahostajne postávať. Spevák bolprekvapený, že ľudia ovládajú texty a pri "A Message To You Rudy" s ním spievalivšetci. Publikum bolo mimochodom veľmi rôznorodé, od punkerov cez ľavicovýchskinheads až po kravatových biznismenov, ktorí si prišli vypočuť hudbu svojejmladosti a zmenili sa na ska-skákajúcich puberťákov. The Specials nám dokonalezresetovali hlavy a nepotrebovali ani masívnu mediálnu podporu, ani bombasticképódiové efekty. Výborne to zhrnul moj kamarát zo základnej školy, s ktorým smevyrastali v okolí YMCA : "Povedal by si, že sto metrov od nášho domu raz budúhrať Specials?". A ešte dodal, že až dodnes si myslel, že Polemic hrá ska, alepodľa neho sa iba hrajú, že hrajú ska. Možno trochu tvrdé, možno ajnespravodlivé. Ale faktom ostáva, že to čo predviedli The Specials bolaskutočne prvá liga a nebolo k tomu treba žiadne bulvárne masírovanie mozgov,promo kampane a iné "vymoženosti" dneška. Len poctivú muziku.
Autor: Martin Kovarik
