Ja som sedela v predu a ten kamos v zadu. Pasy sme nemali. Kedsme uz boli asi v strede cesty bolo pred nami cervene auto, ake presne to sinepamatam. Neviem ci bol vodic v nom opity alebo sa iba nudil, ale raz spomalilraz zrychlil. . . . . . prechadzal z jedneho pruhu do druheho. ked uz konecnepresli vsetky zakruty a pred nami bola len rovina zacali sme ho obiehat. Akosme uz boli na urovni toho auta sa pred nami ziavili 2 ludia na bycikloch. toje vsetko co si ja pamatam. . dalej to co mi rozpravali oni dvaja. . . . .
Ty dvaja na bicykloch isli vedla seba a neosvetleny, kedze uz bolo dosthodin a bola tma zbadal ich az ked ich osvietil svetlami z auta. Uz sa nedalokde vyhnut. . . . pred nami bycikle a na pravej strane to auto. Zahol to dolava.. . . . Narazili sme do stlpu. Ked sa prebrali z prvotneho soku zistili ze janiesom v aute, isli ma hladat. . . Nasli ma par metrou od auta v bezvedomi. . .Ked som sa prebrala prvy krat prve co som zbadala bol Tomi a jeho oci akoplakal. Neviem ci som upadala do bezvedomia alebo som bola stale privedomy alemam v pameti medzery ktore neviem vyplnit. . . . . dalej si pamatam to ako somtahala niekoho za nohavice lebo som nemohla dychat, mala som plne usta hliny avlasou. . . . a zas prazdno. . . . . potom si pamatam ako som bola uz v sanitkea pytala som sa co je z Tominom, nechceli mi nic povedat, bol to hrozny pocit. Dalejviem to ako som bola uz v nemocnici. . . . Lezala som este stale na bruchu takako ma nasli na zemi. Konecne ma obratili, Obzreli ma a poslali na grngen. Zistili2 rebra zlomene, obidve klucne kosti, otraz mozgu a pomliazdeniny na pravej ruke(z nej som mala len ciernu gucu) na bruchu , na hrudi, doskriabanu pravu stanutvare od skla. . . to jak som vyletela z auta.
Po roentgene ma nechali na chodbe, kde mi setricka doslova drhla tu tvardoskriabanu nejakou handrou. . . . . . strasne to bolelo. . . . Teraz by ste siisto povedali keby mala pas mohla skoncit lepsie, aj ja som si to povedala, aleked za mnou prisla policia a povedala ze este ze som nemala pas som nechapala. Opytalasom sa ze preco? a povedal mi ze na moju stranu kde som sedela padol ten stlp aze keby ostanem v aute tak bud by mi to nohy odseklo, alebo by som tu uz moznoani nebola. . . . . tak nie vzdy je ten pas zachranny. . . . Ironia je, ze kedsadnem do auta pre co spravim je, ze si dam pas.
Taku spinavu a zablatenu ma kludne ulozili do postele, na druhy den ma isliumyt, posadili ma na stolicku do vane a drhli ma. hlavne vlasy. . . mam dlhevlasy a boli plne listia, krvy a neviem coho este. . . vsetko sa to ani nedaloumyt tak ked ma Tomi prisiel pozret mi to vycesaval. . . . Potom ma cakali este3 operacie a mnozstvo casu straveneho na chirurgii. . . .
Uz je tomu 2 roky a stale som z Tominom . . . . a ten den je len spomienka. .. . . . . . . . . . . .
Nebojim sa sadnut do auta ale ked pocujem hukat sanitku srdce sa mi rozbuhatak silno ako by chcelo vyskocit. . . . . . .
Kazdy kto videl nase auto hovoril ze zneho nikto zivy nevysiel. . . . . . alevysli sme vsetci zivi a ja verim ze stal pri nas strazny anjel. . . . . . . . .. . . . . =)
Len si neviem predtavit ako by skoncilo kedy sme isli na nejakej skodovke. .. . . . =(
Autor Jana Pavlickova
(Blog Prvý pokus je určený novým autorom, ktorí chcú uverejniť len jeden článok, alebo sa chcú podľa reakcií naň rozhodnúť, či písať pravidelne.)
