Pri luceni som sa snazil neplakat ale nedalo sa ked som videl slzy v ociach mamy a sestry. Predsa len, 12,5 roka je dost dlha doba, aby clovek nebol v takejto chvili lahostajny. Dohodli sme sa, ze po robote ho pojdeme niekde pochovat, nechceme ho nechat u zverolekara, aby skoncil niekde v kafilerii.
Preto som si dal do vyhladavaca "cintorin zvierat" ale zistil som, ze na Slovensku ziadny neexistuje a ze najblizsi je az v Brne. Je to skoda, ludia, ktori stratia svojho milacika, su takto nuteni ich pochovavat " na cierno" kde-kade aj ked pritom vedia, ze by sa to nemalo.
Myslim ze aj zvierata by mali mat miesto svojho posledneho odpocinku, pricom tym nemam na mysli kafileriu, resp. zahradu. Za poplatok, tak ako pri klasickych cintorinoch, by tu mal kazdy svoj kusocek cisto len sam pre seba. Aj existencia takehoto cintorina svedci o kulturnosti toho-ktoreho naroda.
Smutiaci majitel MK
