Hľadám chápavé dievča. Chápavé pre moje slabosti. Pre moje neresti. Pre mojich kamarátov.
Hľadám rozumné dievča. Rozumné pre akúkoľvek tému na rozhovor. Takú, ktorá sa nezačne smiať pri vážnejšej téme.
Hľadám slušné dievča. Dievča, ktoré ma bude držať na uzde až do toho správneho času a nedovolí mi nič, čo by sa nepatrilo.
Hľadám milujúce dievča. Aby ma dokázala milovať napriek mojim chybám, alebo možno práve nim. Aby ma po jednom zlyhaní neopustila, ale aby mi odpustila. Aby som ju mohol milovať ja.
Nie, nehľadám si päť rôznych dievčat. Je to iba taký stručný prierez vlastnosťami, ktoré by moja budúca mala mať.
Napriek tomu viem, že takéto dievča si asi nenájdem. Asi ich je nedostatok. A keby ich aj dostatok bol, čo môžu vidieť na chalanovi ako som ja. Gymplák bez vysokej školy, ktorý má v rukách síce prácu, ale dosť zle platenú. Chalan, ktorý nechce stúpať vyššie, ale stačí mu miesto najnižšie bez starostí o budúcnosť. Chalan, ktorý nie je ani romantik, ani realista, ale jednoducho uletený počítačový týpek sediaci v servise, prípadne jazdiaci autom k zákazníkom.
Zase chytám tie depresívne stavy, ako vždy keď rozmýšlam o babách. Prečo je to tak? Asi preto že som zažil nádherný vzťah, a ten skončil. A mne to chýba. Preto sa raz začas dívam zo závisťou na prechádzajúce a objímajúce sa páriky, ktoré nezaujíma nič okolo nich.
Aj tak je to moja chyba. Moje dievča sa so mnou síce chcelo rozísť, len sa mi to bála povedať. Asi som ju nemal nechať odísť tak ľahko. Asi som mal byť sebeckejší. Nemal som ju tak milovať.
Autor: Jean Ledius
(Blog Prvý pokus je určený novým autorom, ktorí chcú uverejniť len jeden článok, alebo sa chcú podľa reakcií naň rozhodnúť, či písať pravidelne.)
