Vyzerámako silná žena plná energie dobrej nálady ako žena, ktorej je čozávidieť, a ktorá má vždy dobrú náladu. Sčasti vďaka prírode, sčastivďaka rodičom mám dobré vzdelanie, vďaka vzdelaniu mám dobrú prácu,vďaku práci dobrý plat a mám dokonca ajpríjemného šéfa a fajn kolegov, okolo mňa je zopár ozajstnýchpriateľov, bývam v milom byte a jazdím na milom aute. Mám šatník plnýkrásnych vecí, ktoré si obliekam na vyšportované telo a mám tvár, ktorámužov zaujme. A napriek tomuto všetkému som sa rozhodla zomrieť. Prečo?Lebo vôbec nie som silná žena vždy plná dobrej nálady, nie som vzorfeminizmu a nechcem ním byť!! Som ten najosamelejší tvor na svete!!Potrebujem niekoho, kto ma objíme a povie, že ma má rád! Za 14 môjhosexuálneho života sa okolo mňa viac či menejciteľne mihlo par nositeľov chromozómu Y, ale len jeden, s ktorým smeboli ako dve ozubené kolieska presne do seba zapadajúce. A aj keď samnohým nezdal ideálny, pre mňa bol práve takým kolieskom, s akým sommohla krásne harmonicky tikať a byť šťastná. Tak úplne obyčajnešťastná. Ale moje koliesko už malo jedno koliesko, s ktorýmsíce netikajú tíško a pokojne, ale majú spolu zmluvu na doživotnéškrípanie uzatvorenú v kostole pred mnohými rokmi. A tak som nechala škrípať tie dve kolieska, lebo síce som sa mohla pridať, ale škrípanie v trojici by ma priviedlo do blázinca.
Štatistika je neúprosná - dlhých 14 rokov som stretávala len kolieska, ktoré neboli ideálne pre mňa, akú mám šancu, že stretnem ďalšie, ktoré ideálne bude?? Ďalších 14 rokov hľadania nezvládnem!Nemám sa o koho oprieť! Nemám s kým tráviť víkendy! Nemám sa s kýmdeliť o radosť ani o problém! Nemám s kým zaspávať a nikto maneprivíta, keď prídem domov! Nemám komu napiecť krémeša nemám komu kúpiť perníkové srdiečko a spoločne ho zjesť a nemámnikoho, kto mi ponúkne hruď, na ktorej môžem zaspať! Nemám komu daťlásku a nemám komu ju brať! Nemám už silu na nič a neviem sa z ničohotešiť! Kým som nepoznala TO koliesko, stále sombola nespokojná, stále mi niečo chýbalo, ale až teraz som pochopila, čoto bolo. Teraz už sa neuspokojím s náhradou! A bez lásky neviem žiť. Veľmi ma bolí život!! Veľmi!Nájde sa aspoň niekto, kto pochopí, že život je mi veľmi ťažkým darom,o ktorý už nestojím?? Je niekto, kto ma neodsúdi, ale pochopí??? Bojímsa toho, čo bude potom, bojím sa, že mi tam bude zima, bojím sa, že mastihne trest, ale môj život je predpeklie, umieranie asi bude pekloa potom už predsa nemôže byť horšie...! Hm????
J.Wolker to vystihol:
Až umřu, nic na tomto světe se nezmění,
jen srdcí několik se zachvěje v rose, jak k ránu květiny.
Až umřu, nic na tomto světe se nezmění,
jenom já ztratím svou bídu a změním se ze všeho.
Smrti se nebojím, smrt není zlá, smrt je jen kus života těžkého,
co strašné je, co zlé je, to umírání je.
Autor: Martina Zelená
(Blog Prvý pokus je určený novým autorom, ktorí chcú uverejniť len jeden článok, alebo sa chcú podľa reakcií naň rozhodnúť, či písať pravidelne.)
