V tom sa prikrčená dcéra pustí do hlasného kriku:
"Mááámííí, ja som sa asi pocikala!" a zhrozene na mňa pozerá.
Beriem ju na ruky, vyzliekam ju v kúpeľni do naha a sprchujem nohy. Obliekam ju do čistých vecí, ona ma jemne hladí po vlasoch a zamračene vraví:
"Som hnusná, že?!"
Prestrašená z toho, aké slovo použila na svoju adresu, beriem toto dvaapolročné človieča do náručia a tíško mu šeptám do ucha:
"Si to najlepšie dievčatko na svete."
A bez slova sa beriem upratovať pohromu na zemi, zatiaľ čo ona už veselo "pečie " z kociek popoludňajší dezert.
Autorka textu: Gabina Weissová (31)
(Blog Prvý pokus je určený novým autorom, ktorí chcú uverejniť len jeden článok, alebo sa chcú podľa reakcií naň rozhodnúť, či písať pravidelne.)
Jedno objatie
Moje dve deti sedia v spálni na parketách a okolo seba majú rozložené snáď všetky hrnce našej domácnosti. Hrajú sa "na varenie". "Jedna legokocka do tohto najväčšieho, tá červená do malého, trošku to prisolím a pomiešam..." žundre si popod nos starší. Mladšia mu vehementne asistuje a ponáhľa sa s "nedeľným obedom" s rovnakou vervou, ako jej brat. Kocky ležia úplne všade, rachotu a rámusu je toľko, že by som prijala slúchadlá, ako mal ten z Vesničky strediskovej...