Niekto do mňa ďobne špicatým prstom - Lisa. Po obligátnom"akosamáš/dobre" prešla rovno k veci. Jej syn je posadnutý mojoudcérou. Ó, aké chutné, predpubertálna láska! Lenže Lise nervózne behajú oči,tik v pravom kútiku úst už ani nevníma. On s ňou chce mať šesť detí, trochchlapcov a tri dievčatá!! Ó, aké zaujímavé, zástanca rovnosti pohlaví,vtipkujem nemiestne. Ale keď on o nej hovorí každý deň a to sa naposledy (azároveň po prvýkrát) videli pred troma mesiacmi! Dokonca sa rozhodol, že jupožiada o dovolenie pobozkať ju. Ó, aké milé, desať rokov a už je džentlmen,bavím sa ďalej. Lisa nie. Potom sa zarazí a hneď začne obhajovať synovunevinnosť. Veď predsa nie každý desaťročný chlapec je tak nevinný ako jejBoris... a už tajne slzí. Ups, už sa nebavím ani ja. Na dôkaz dôvery v jejzodpovednú výchovu pozývam Borisa dnes poobede k nám domov. Mládež je nadšená,Lisa vyjadruje podozrenie zo zvýšenia Borisovej obsesie a ja pomaly nervózniem.Z toho, že tu nie je nič na nervozitu, až na ten Lisin hysák.
Tak sme dorazili k nám, mladí sa vypratali do izby,nejasné mrmlanie a výbuchy smiechu bolo počuť až do kuchyne. Spokojne sa motkámna trase chlanička-sporák, keď ma čosi zarazí. Nepočujem totiž nič. NaočkovanáLisinými obavami vybehnem hore koktajúc niečo o džúse a keksoch a cítim satotálne trápne... deti totiž hrajú pexeso.
Potom pojedáme všetci spolu puding a Boris vykladá o tom,ako sa cvičí mozog, keď čítame, lebo oči sú s mozgom prepojené. V momente sispomeniem na Lisine reči o bozkávaní a vyrábaní potomkov a chce sa mi rehotať.Boris pokračuje o pánovi, čo vymyslel Windows a že vďaka nemu môžu používaťpočítač aj takí nevzdelanci ako oni dvaja. Úžasné, kým tí chlapi nedorazia doštádia alter-ega, vedia byť fakt milí. Moja dcéra je zrejme rovnakého názoru,lebo jej orieškovohnedá hlava plná Lary Croft a bojových umení celkom poblondínkovsky obdivne prikyvuje: "Vy desaťroční viete toľko vecí!"No, dá sa k tomu ešte niečo dodať!?
Keď Lisa dorazí, aby ukončila toto matkami zosnovanésuperrande, uisťujem ju, že všetko prebehlo bez problémov, Boris je skvelýchalan a že by mu mohla viac veriť.
A ja len dúfam, že bude mať moje dietko taký skvelý vkusna chlapov aj o dvadsať rokov. Asi by som jej mala viac veriť...
Autor: Denisa Mayerova
(Blog Prvý pokus je určený novým autorom, ktorí chcú uverejniť len jeden článok, alebo sa chcú podľa reakcií naň rozhodnúť, či písať pravidelne.)
