Mojevzťahy asi skrachovali práve kvôli tejto nedokonalosti: môj úsmev -akokoľvek nežný na začiatku - skrátka nevydržal. Nástrahy nenežných atažkých chvíl ho zdolali. Hneď som odbehla k zrkadlu a snažila savystrúhať ten povestný sladký úsmev. Výsledkom však bol žiaľ len akýsicynicko-ironický úškrn. Hovorím si, to nemôže byt také tažké, hlavne,ked od toho, toľko závisí. To, na koľko zostanem ženou..:)
Nepáčisa mi tradičná úloha ženy, ktorá má byť hodnotená podla sladkého úsmevua nekonfliktnej povahy. Dnes je svet iný, ale stereotypy sa akosi ťažkomenia. Aj ked sa nám ženám podarí nájsť muža z tých tolerantnejších,ktorý nám dovolí riadiť auto, či nebodaj mať vlastný (a iný) názor,príde chvíľa, keď si povie dosť. Ty sa len radšej pekne usmievaj. A čuš.
Naozajnemám nič proti úsmevom, však to tak krášli naše krásne ženské líca.Len ma trochu zaráža, keď to má byť podmienka. Neusmievaš sa, z kolavon.
A preto mi prepáčte, milí priatelia, ale ja už musím ísť. Cvičit si úsmev. Nežný a sladký. A hlavne nezničitelný.
Autorka: Violetta Mannová
Nežný úsmev ženy
Minule som sa dočítala v jednej zaručenej katolíckej príručke, ako sa má správať správna žena. Okrem samozrejmej večnej podriadenosti a pritakávania manželovi by jej vraj nikdy nemal zmiznúť z tváre nežný úsmev. Hm, tak konečne to mám vyriešené.