O tom, ako som prestala myslieť

Nechodím po našom krásnom svete ešte dlho, veľmi veľa vecí ešte neviem, o živote, ani o ľuďoch, ale ak som sa naučila za tých dvadsať rokov jedinú vec, tak to je to, že všetko krásne príde vtedy keď to určite nebudeme čakať. Budeme sa snažiť vyriešiť nejakú záhadu života, prečo sme nevymysleli teplú vodu my a pod. A potom sa v jednom momente všetko zmení. Svet sa na nás odrazu smeje, slniečko krásne svieti aj keď je vonku búrka a inokedy mám z nej panický strach. Vracia sa nádej, že život možno nie je až taký zlý, že naše sny sa môžu splniť. Je to hlúpe, uletené, nereálne, ale pesimistické reči sú nám v tejto chvíli na míle vzdialené. Najúžasnejšie na tom všetkom je to, že sa to stane aj ľuďom ako mne. Ktorí sú niekedy tak veľmi racionálni, o všetkom rozmýšľajú a vždy hľadajú na všetko odpovede. A potom príde do ich cesty Láska (potvora jedna) a celý svet je zrazu hore nohami. Je tak veľmi nelogická, tak ďaleko pred mojim myslením, a aj keď je to jedna z mála vecí, ktorej ani za máčik nerozumiem, nechcem sa jej vzdať. Riadne potrápi, ale pritom ak je to naozaj Ona, tak aj bolesť, ktorú sem-tam spôsobí je taká krásna, že ju chcem brániť zubami-nechtami. V mojom živote, v ktorom som vždy chcela mať jasno, zrazu jasné vôbec nič nie je. Vo svete doteraz plnom istoty, je zrazu toľko rizika a nebezpečenstva, že sa to všetko zrúti, ale vôbec mi to nevadí. Plány padajú, ale to krásne spontánne ich zďaleka predstihuje. Nič nie je ako malo byť, ale je to oveľa krajšie ako som si myslela, že byť môže. A ja som sa naučila ďalšiu dôležitú vec. Nad všetkým netreba premýšľať, život treba žiť. Môžeme sedieť niekde doma tíško v kúte a rozmýšľať o tom, aké by to bolo mať niekoho rád, alebo vyjsť von, vnímať ako nám lúče slnka hladia tvár, kamarát vietor rozfúka poctivo učesané vlasy a možno niekde na tejto cestičke stretneme niekoho, koho vôbec nebudeme čakať, ale bude to tá najkrajšia nečakaná návšteva na svete.


Autor: Kristy Eperješiová

(Blog Prvý pokus je určený novým autorom, ktorí chcú uverejniť len jeden článok, alebo sa chcú podľa reakcií naň rozhodnúť, či písať pravidelne.)