Casto sa nad tym zamyslam a nenachcadzam uspokojivuodpoved. Zacinam mat pocit, ze absolutny podiel viny mam na tom samozrejme jasam. Kazdy ma urcite naroky ale zaroven aj potencial, ktory ponuka. Dopyt a ponuka.A ponuku treba vzdy zosuladit s dopytom, pretoze nastava nerovnovaha.
Prva vazna znamost, ktorej trvanie prekrocilo periodu aspon pol roka, prisla azked som mal 21-22 rokov. Dovtedy to boli len take otukavania a nenaplnania.Ta prva bola vydupana po asi osmich rokoch kamaratstva, ktore bolo nerovne, cosa citov tyka.
Pochopitelne, ze ja som bol ten, co citil velmi intenzivne. Na ociachsom mal klapky, ktore som nebol schopny a ochotny zlozit. A vedel som,ze existuju aj ine osoby, ktore maju srdce pre mna otvorene. Ale vtedy som tonebol ochotny akceptovat lebo bola len ta JEDNA. Takze po osmich rokochnerovneho kamaratstva sme konecne dospeli k tomu, ze sme prekrocili prahobycajneho kamaratstva a vstupili sme na tenky lad zvany laska.
Doteraz neviem,ci to bolo z druhej strany skutocne opatovane alebo to bol len nejakyrozmar. A ani po tom netuzim, aby som to zistil. Ale ked sa vratimmyslienkami teraz naspat, tak predpokladam, ze to bol len rozmar. Po roku tocele skoncilo. Nastalo narocne obdobie, ktore pomohla preklenut dalsia zena.
Byvalisme spolu, lubili sme sa, avsak z mojej strany to nebolo take intenzivneako by som si predstavoval a po roku stacilo JEDNEJ lusknut dvoma prstamijednej ruky, aby som okamzite nastupil do uz zastaveneho vlaku. Slzy a prosbyma presvedcili ale pochopitelne to boli slzy, ktore nevychadzali zvnutra ale lennasilu vytekali z oci.
Po dvoch mesiacoch bol opat koniec. Doteraz nechapem,co chcela tym dosiahnut. Ale znova, netuzim vediet, co ju hnalo k tomu neuvazenemukroku. Tym padom som prisiel o tu, po ktorej som aj napriek vsetkemu tuzila zaroven o tu, ktora dokazala, ze da sa zabudnut a zacat niecouplne ine odznova. Autor: Miroslav Urbanovsky
