Doma si pustím rádio, práve oznamujú niečo o kaučovi nášho družstva, veľmi sa v tom nevyznám, dozviem sa však, že ceny skipasov sa tento rok asi nezmenia a že nejaký manager dákej firmy sa neoprávnene obohatil. Z ulice doliehajú hlasy mladých, rozprávajú, kto má aký job.
Večer si pustím telku, ide nejaká talk show, vezmem si radšej posledný besteller známeho autora a čítam si.
Syn je pri compe, keď tu zrazu kričí: "Mami, dostal som mail od kamoša a poslal mi smejka!" Už ho chcem opraviť, že sa nehovorí smejko, ale smajlík, keď vtom zrazu zabliká v mojom mozgu kontrolka "Stop" a ja sa pozastavím nad tým slovom "smejko". Aké pekné slovo!
Skutočne, máme toľko pekných slov, a my ich nahrádzame inými, aj keď nemusíme.
A tak ráno otočím ceduľku v obchode na "Otvorené", večer prihrejem zapekané cestoviny s mäsom a paradajkovou omáčkou od včera, vezmem si knihu a namiešam si dáky nápoj. Prečítam si noviny, aj správu o trénerovi nášho družstva, aj to, že ceny lístkov na vleky asi neporastú...
Ale namiesto pohovky nepoviem "hovník" a na chrbát si dám radšej batoh alebo plecniak namiesto "chrbtiaka".
:-) (smejko)
Autor: Michaela Procklová
(Blog Prvý pokus je určený novým autorom, ktorí chcú uverejniť len jeden článok, alebo sa chcú podľa reakcií naň rozhodnúť, či písať pravidelne.)
