Som úplne normálna (?!), ničímvýnimočná...niekedy sa správam ako dieťa, niekedy ako ozajstnádospeláčka...chcem byť milovaná, obdivovaná ... niekedy sa cítim ako žena, hlavne keď sa s neodolateľnou túžbou namňa pozerá môj priateľ a nežne ma chytí za ruku a ja viem čo budenasledovať... skrátka, chcem vyvolávať v ľuďoch emócie
Inokedy mám pocit, že na tomtosvete chcem po sebe niečo zanechať. Tuším to nazývajú biologické hodiny, ktorésa začínajú v mojom tele aktivovať, ale niekedy ich tikot zaniká, inokedybubnujú ako na poplach a ja v tej chvíli neviem, čo sa to so mnourobí. Sama neviem či tento krok v živote by bol v tejto chvílirozumný a ... Už len tá predstava mi privádza triašku žalúdka, pretože to nieje len splodenie, ale obrovská zodpovednosť za ten malý uzlíček, ktorý razpríde na svet. Svet farebný, krásny, zároveň nebezpečný a vypočítavý.
To sú ťažké myšlienky, ktoréma v poslednej dobe dosť často prenasledujú. Nikomu sa s týmnezdôverujem, pretože by to považovali asi za „pošetilost" dosť vekovo vyspelejženy, ktorá by mala vedieť, čo v živote chce. Doteraz som všetky udalostimôjho života prijímala bez akéhokoľvek premýšľania. Začala som bývaťs priateľom a jeho rodičmi pod jednou strechou, čo niekedy prináša ajťažké momenty, nie vždy je to jednoduché. Našla som si prácu, ktoráneodpovedala môjmu vzdelaniu - ale nejako sa začínať musí a hovorí sapredsa : „Láska hory prenáša". Tak to bol aj môj prípad. Predstava spoločnéhospolužitia s mojim milovaným mi pomohla prekonať začiatočné rozpakyz nového zamestnania. Keď viete , že vás večer po práci niekto čakáa ponúkne vám náruč pochopenia bez akýchkoľvek otázok, tak vtedy zmiznú ajnajväčšie problémy.
Teraz, takmer po rokua pol, sa náš život výrazne nezmenil, ale rozhodne nás posunul ďalej akosom si myslela. Samozrejme nie stále je to ružové, ale v partnerskomspolužití to nastane - príde aj stereotyp, ale záleží na nás dvoch, či mudovolíme usadiť sa. Našťastie život prináša nové a nové situácie, ktorénás postavia pred ich riešenie, ktoré je potrebné v krátkom čase nájsťa tým, skrytým šiestym zmyslom vytušiť dopredu, ÁNO, toto je to správneriešenie. Mám šťastie, pretože môj partner tento zmysel má a o to jeto ľahšie.
Samozrejme že ma niekedy ajneskutočne vytáča. Hlavne ráno, keď sa mu nechce vstávať do práce a japobehujem bezradne po spálni a presviedčam ho, že je potrebné aby vstal,inak prídem neskoro do práce. Na to on povie, že to beriem veľmi vážnea mám sa ukľudniť. Ešte 5 min. a vstane. To ja už šaliema neustále sledujem na hodinách čas, ako dlho mu to trvá. Potom to alenakoniec stihneme a zo mňa opadne ranný stres. Potom si vyčítam, že tenranný kolotoč by som mohla znášať s väčším kľudom, inak skončím na JIS-ke.Našťastie to moje ranné, lenivé Slniečko mi prináša všetko šťastie, ktorév živote potrebujem. Spravil by pre mňa možné nemožné, len aby som bolašťastná. A ja na to, ospravedlňujem sa, sem tam zabúdam ...
Autor: Júlia Czaková
