Hip hop a kríza osobnosti
Neviem, komu z Vás vadí, keď sa niekto hrá na niekoho, kým nie je. Mne to teda vadí. Jasné, je ťažké zistiť, kto vlastne ste a ja to tiež neviem. Ale dá sa zistiť, kto nie ste. Lepšie povedané, že sa na niekoho hráte. Väčšinou to vedia vycítiť. Človek, ktorý sa na niekoho hrá, väčšinou chce jednoducho zapadnúť. A tak sa začne správať „ husto “ alebo nosiť široké nohavice alebo čo. . . Všímam si to hlavne pri fanúšikoch hip hopu. Jasné, niektorí sú hip- hoperi z presvedčenia, no niektorí nie. Nepáči sa mi, že často títo ľudia strácajú vlastnú tvár a pritom tvrdia, že práve toto sú oni. Cítiť, že k niekomu patrím, je, samozrejme, potrebné. Ale patrím k nim ja, či je to akýsi nedokonalý klon niekoho iného, koho ani nepoznám? Jasné, iba o raperov. Takíto ľudia nie sú dostatočne sebavedomí, aby ukázali, akí vlastne sú. Nie je to ich vina, no treba sa to snažiť prekonať. Určite nič neprekoná pocit, keď ste sami sebou a ľudia vás berú. To je skutočná osobná sloboda. :)